Súd nariadil návrat dvoch dievčat do USA, hoci matke vízum zamietli a odborníci varovali pred vážnou ujmou.
Najlepší záujem detí bol ignorovaný: Prípad, ktorý prehliadol hlas odborníkov aj samých detí
Súd rozhodol o návrate dvoch malých dievčat do USA napriek hrozbe vážnej ujmy a nemožnosti návratu ich matky
V návratovom konaní podľa Haagskeho dohovoru slovenské súdy – Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Žiline – rozhodli o návrate dvoch maloletých sestier do Spojených štátov amerických. Toto rozhodnutie však prišlo napriek množstvu dôkazov o hrozbe vážnej psychickej ujmy, ktorú by deťom spôsobilo odlúčenie od ich matky, ako aj napriek faktu, že matke bol návrat do USA znemožnený – vízum umožňujúce jej stráviť v USA 6 mesiacov jej bolo zamietnuté.
Znalci varovali pred psychickou ujmou
Súd mal k dispozícii znalecký posudok PhDr. M.H., PhD., ako aj vyjadrenia Centra poradenstva a prevencie v Lučenci, ktoré potvrdili, že návrat detí do USA bez matky by predstavoval vážne riziko pre ich duševné zdravie. Kolízna opatrovníčka opakovane žiadala doplniť dokazovanie, navrhla aj výsluch znalkyne – no súdy tieto návrhy zamietli a odborné stanoviská nevyhodnotili v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Deti sú integrované v Slovensku a citovo naviazané na matku
Obe dievčatá žijú v Slovenskej republike už viac ako tri roky. Mladšia navštevuje materskú školu, staršia má na Slovensku školskú dochádzku a nemá znalosť anglického jazyka. Psychológovia potvrdili ich silnú citovú väzbu na matku, u staršej sestry sa nevyvinul vzťah k otcovi. Kolízna opatrovníčka upozornila, že ich násilné vytrhnutie z prostredia, kde sa cítia bezpečne, by mohlo spôsobiť dlhodobú ujmu.
Matke nebolo umožnené vrátiť sa do USA.
Kľúčovým faktom, ktorý súdy nebrali do úvahy, je, že matka nespĺňa podmienky na návrat do Spojených štátov – jej žiadosť o víza bola zamietnutá. V čase rozhodovania súdov teda neexistovala žiadna istota, že by mohla deti sprevádzať a zotrvať s nimi v USA. Navyše jej hrozí trestné stíhanie za tzv. únos, čo by mohlo viesť k jej zadržaniu. Súd však túto závažnú prekážku ignoroval.
Súdy obišli judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch výslovne zdôraznil, že rozhodnutia v návratových konaniach musia brať do úvahy psychické zdravie detí, názor kolízneho opatrovníka, nariadiť znalecké dokazovanie, zohľadniť dĺžku pobytu detí v novej krajine a ich zžitie sa s prostredím, ako aj existenciu reálnej možnosti, že ich rodič (zvyčajne matka) bude môcť deti sprevádzať a o ne sa starať.
Slovenské súdy však tieto aspekty nepreskúmali do hĺbky – rozhodli na základe formalistického výkladu dohovoru, bez prihliadnutia na skutočný životný kontext a na to, čo je pre deti najlepšie.
Hlas detí nebol vypočutý. Obe deti sa v deň dobrovoľného výkonu rozhodnutia, ktorý z vôle otca a najmä na radu jeho právnej zástupkyne, prebiehal za prítomnosti policajtov, hystericky bránili, ušli do izby a držali sa matky. Tento moment jasne odhalil, kde cítia bezpečie. Napriek tomu sa výkon rozhodnutia uskutočnil pod nátlakom, v príkrom rozpore s odporúčaniami znalcov a opatrovníka.
Odborné stanoviská, detské prežívanie aj ľudskosť boli ignorované
Celý prípad vyvoláva vážne obavy o schopnosť slovenského justičného systému plniť si záväzky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry ESĽP. Z odborného aj ľudského hľadiska ide o rozhodnutie, ktoré deťom spôsobilo trauma – a ktoré mohlo byť prijaté len vtedy, ak sa súd rozhodol ignorovať realitu.
Ak má byť „najlepší záujem dieťaťa“ skutočným princípom a nie len prázdnou frázou, musia súdy konať dôsledne, odborne a citlivo. Tento prípad ukazuje, že máme pred sebou ešte dlhú cestu.
Dieťa je dar.
A každý dar si zaslúži ochranu, nie obchodovanie.
💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.
Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN:
SK78 8330 0000 0025 0259 2287
