Kategória: Praktické rady

Komunikácia po rozchode

Zvládnuť komunikáciu po rozvode alebo rozchode je zložité. Rodičia by mali komunikovať výhradne  v písomnej forme prostredníctvom emailu, sms.

Zodpovedný rodičia si musia uvedomiť a rozlišovať čo je komunikácia ohľadne detí a čo ich osobná komunikácia. Rodičovská zodpovednosť a rodičovské práva musia byť dodržané aj napriek zlej komunikácii medzi sebou.

Rodičovská zodpovednosť je starať sa o dieťa a poskytnúť potreby dieťaťa. Strava, ošatenie, vzdelávanie , vhodne využitý  voľný čas vrámci možnosti. Poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

Medzi rodičovské práva patrí kontakt s dieťaťom aj po rozchode, rozvode. Informovanosť o zdravotnom stave dieťaťa. Tu je potrebné informovať v písomnej forme čo z dieťaťom presne je, aké ochorenie, presná diagnóza. V prípade úrazu kde sa to stalo a za akých okolností,kde sa dieťa nachádza, lekársku správu, návrh liečenia a dĺžka liečenia. Obaja rodičia majú právo rozprávať s lekárom a konzultovať ohľadne liečenia.

Alimenty vo Veľkej Británii zabezpečujú nato vytvorené organizácie. Táto organizácia preverí vašu finančnú situáciu a na základe tohto zistenia vymeria výšku vyživovacej povinnosti. To je vaša povinnosť plniť si v plnom rozsahu. V prípade omeškania vás tento úrad vyzve  aby ste si váš záväzok splnili. Rodič čo platí alimenty nemá povinnosť nič naviac platiť.  Môže poskytnúť vreckové počas kontaktu, pokiaľ uzná za vhodné ako odmenu.

Rodič, ktorý má dieťa vo výchove ma zvážiť aké krúžky, tábory vyberie. Krúžky majú naozaj navštevovať detí podľa ich záľub. Krúžky nenahrádzajú starostlivosť o dieťa do večerných hodín namiesto rodičov. Tábor počas prázdnin by mal byť jeden, čo je skoro 2 týždne. Prázdniny sú na spoločné prežitie rodiny v kľude a bez povinnosti. Druhy rodič má tiež právo na svoje dieťa 2 až 3 týždne čo je dôležité na pevné väzby.

Je veľa rodičov, čo nemôžu, nevedia komunikovať medzi sebou. V takom prípade mate viac možností. Pokúsiť sa písomne, v prípade nevhodnej komunikácie, druhý rodič ponižuje, atakuje, napadá a neustále píše vždy o inom ako o podstate, deťoch. Vyhľadajte prostredníka – právnika, mediátora alebo organizáciu kto bude namiesto vás komunikovať.

Mama, otec ste rodičia a nikto na svete to nezmení….. Vaše deti dosť trpia rozchodom vás dvoch a tak sa snažte aby čo najmenej trpeli. Deti si to nezaslúžia, sú vaša budúcnosť, vaša radosť.

Dieťa je najcennejší dar.

Autorka: Dagmar Dureckova

Dohoda rodiča o styku s dieťaťom

Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je dôležitý na zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa ma riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi, je to neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v čl. I § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom aj pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo.

Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú.

Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005)

Znenie dohody musí byť určité, aby jej plnenie v prípade rozporov bolo možné vynútiť.

Dohoda je potrebná rodičov o styku s dieťaťom  vtedy, keď rodičia dieťaťa  sa rozvedú, rozídu , nežijú spolu v jednej domácnosti.

Podstatnou dohody o styku s maloletým dieťaťom je:
– identifikácia rodičov a maloletého
– u maloletých detí určenie, ktorý z rodičov má maloletého v osobnej starostlivosti a vymedzenie styku druhého rodiča s maloletým

Tento styk musí byť presne definovaný:
– určenie miesta, času a dňa prevzatia dieťaťa
– určenie miesta, času a dňa odovzdania dieťaťa

• * Nemôže teda znieť neurčito, že rodičia sa dohodli na neobmedzenom styku s maloletým. 
  * Skutočný styk môže prebiehať aj ústnou dohodou, no znenie dohody musí byť určité, aby v prípade porušenia tejto dohody bolo možné dohodu vykonať aj núteným výkonom.

Rodičia si môžu dohodu upraviť počas konania o rozvode, alebo kedykoľvek neskôr. V prípade, ak rodičia uzatvoria dohodu počas konania o rozvode, stane sa dohoda súčasťou rozsudku o rozvode.
Súd o styku teda rozhodovať nebude, iba do rozsudku zakomponuje dohodu rodičov. V prípade, ak súd posúdi dohodu rodičov ako nepriaznivú a nevyhovujúcu pre dieťa, rozhodne o styku dieťaťa s rodičmi autoritatívny rozsudkom.
Okrem záujmov dieťaťa by mal súd rovnako skúmať aj jeho názor na dohodu. Súd dohodu dieťaťu riadne vysvetliť a aplikovať na každodenný život a následne zistiť názor dieťaťa. Samozrejme, ak to je primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého dieťaťa (neviaže sa na žiaden vek).

Dohoda uzatvorená po právoplatnom rozvode manželstva taktiež podlieha schváleniu zo strany súdu. Príslušným je súd v obvode ktorého ma maloletý svoj trvalý pobyt, alebo kde má maloleté dieťa obvyklý  pobyt.

Takúto dohodu je potrebné vyhotoviť a môžte mimosúdne potvrdiť prostredníctvom mediátora.

V prípade bránenia kontaktu je možnosť privolať na asistenciu políciu, marenie kontaktu. Pokiaľ to trvá dlhodobo je potrebné požiadať súdne.

 

Zdroj: www.etrend.sk/eshop/vzory-zmluv/dohoda-o-styku-s-dietatom.html

Autorka Dagmar Dureckova

Dieťa ma právo na oboch rodičov, preto je dôležité si objasniť: „Ako na to.“

Pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom znamená dieťa umyť, obliecť, obuť a prichystať ho na odovzdanie rodičovi, pričom pripraviť neznamená len vyššie vymenované náležitosti, ale aj psychicky pripraviť dieťaťa na jeho odovzdanie druhému rodičovi. Nie ste povinní dieťaťu nič nachystať na dobu počas jeho pobytu s druhým rodičom, ani jedlo, ani ošatenie.  Pokiaľ to nie je upravené v dohode ohľadne styku s maloletým dieťaťom, súdnom rozhodnutí.

Pokiaľ dochádza k nezhodám medzi rodičmi ohľadne náhradného oblečenia, odporúčam dieťa odovzdávať bez batožiny  a každý rodič zabezpečí potrebné ošatenie sám. Odovzdajú si iba dieťa bez batožiny.

Je potrebné myslieť na svoje dieťa, myslieť na to, aby počas doby, kým nie je s Vami, malo o všetko postarané, podľa mňa presne tak isto, ako keď je dieťa s Vami. Stretávam sa s týmto problémom, keď mi na toto matky namietajú, že druhy rodič neplatí výživné a podobne a ešte majú vychádzať v ústrety v tom, že otcovi všetko nachystajú, aj im odporúčam, že aj keď je to ťažké, odosobniť sa od druhého rodiča a myslieť LEN na to vaše DIEŤA.

Autorka Dagmar Dureckova

Milý rodičia,

chcem vás upozorniť nakoľko sa opakuje problém s nevhodnými fotkami. Niekoľko prípadov je v riešení, a aby ste mali predstavu o čom hovorím, ide napr. o to keď rodič zverejnil nahého novorodenca, keď nahé dieťa zverejnili pri kúpaní a  posielali si tieto fotky cez mobil, messenger priateľom, rodine. Tieto fotografie sa potom môžu ľahko ocitnúť na stránkach s pedofilným obsahom aj keď je vyobrazená čo i len čas tela. Vy ani netušíte, kde všade sa dostanú vaše fotografie.  Buďte obozretný a zverejňujte iba vhodné fotografie, čo v tomto prípade znamená také, kde sú vaše deti oblečené. Dávajte pozor na fotky z blízka, identita tváre môže byť ľahko zneužitá na rôzne účely a ako napr. vystavenie dokladov, alebo jeden z najhorších scenárov kedy sa takáto fotografia dostane do „katalógu“ a následne v prípade záujmu sa vďaka vami dobrovoľne zverejnenými informáciami o pobyte a pohybe vašej rodiny (pozor na lokalizačné služby) stane obeťou únosu a… a ďalej radšej ani nerozvíjame tento príklad.

Pamätajte, že menej je niekedy viac. Tešte sa z fotiek doma s blízkymi, ktorý vás naozaj milujú. Facebook je verejný a bez nastavenia súkromia nekontrolovateľný a preto aj keď neúmyselne, no ľahkovážne vystavujete ohrozeniu svoje detičky. Nikdy neviete kto fotky stiahne a načo ich použije. Odporúčam vám vždy dôsledne zvážiť čo je vhodné zverejniť. Na základe zverejnenia nevhodných fotiek sociálna služba  obvinila rodičov zo sexuálneho zneužívania, pedofíliu vlastných rodičov. Zneužiť tieto pomôžu aj na už spomenuté vystavenie dokladov, či fotomontáž a podobne. Verte, že facebook je zradný a sledovaný.

Narábajte opatrne aj s fotkami ktoré sú žartovné, ponižujúce, kompromitujúce. Maličké deti nevedia dať svoj súhlas na zverejnenie. Je to len a len vaša zodpovednosť pričom však následky budú znášané všetkými zúčastnenými. Momentálne je to super fotka, ušpinené od čokolády, na toalete, ….. je však dôležité si uvedomiť, že z vášho dieťatka  postupne vyrastie dospelý človek v období puberty obzvlášť citlivý na „vtipné“ obrázky seba. Čo sa raz na internete ľahko zverejní, už sa nedá tak úplne ľahko dať preč.

Chráňte si súkromie, nenechajte si ho zničiť nerozvážnosťou, hlavne nevystavujte svoje najcennejšie čo máte, vaše detí zbytočným rizikám.

 

 

 

 

 

 

 

 

Autorka Dagmar 

Odkazy:

https://www.novinky.cz/…/396413-prestante-davat-na-facebook…
http://tn.nova.cz/…/pozor-tyhle-fotky-deti-na-socialni-site…
http://www.teraz.sk/…/rodicia-fotky-deti-…/85991-clanok.html
http://www.dsl.sk/article.php?article=17588

Sociálna služba chodí iba na podnet!

To znamená, že vo vašom okolí vás niekto nahlásil pre:

• – nadmerný hluk z bytu
• – časté a hlučné hádky
• – deti sú dlho hore a hlučné
• – v noci deti často plačú
• – časté návštevy do neskorej noci a vaše deti sú vyrušované, v čase nočného pokoja
• – deti chodia do škôlky a školy unavené, sú ospalé
• – deti chodia špinavé, hladné, prejavujú agresivitu
• -dieťa príde do školy zranené alebo s modrinou a vy nevysvetlite čo sa stalo
• – dieťa nechodí na pravidelné povinne prehliadky k lekárovi
• – dieťa neabsolvuje povinne očkovania
• – opakovane zabudnete na dopredu dohodnutú návštevu u lekára
• – deti sa pohybujú samé a bez dozoru, ostanú samé doma mladšie ako 12 ročné, ( do 12 roku dieťa nesmie byť bez doprovodu dospelého  ani minútu)

Nahlásiť majú za povinnosť pri zistení nedostatku:

1. – škola, učitelia
2. – lekár pri ošetrení alebo povinnej prehliadke
3. – sused
4. -polícia, napr. vaše dieťa sa pohybuje bez vášho dozoru mimo domova, školy v uniforme počas školskej výuky
5. -Stáva sa, že nahlásia aj anonymne okolo idúci, počuje hádku
6. -nahnevaný  bývalý  priatelia

 

Autorka: Dagmar Dureckova

Návšteva sociálneho servisu môže mať veľa dôvodov.

Je nutné zachovať pokoj a rozvahu. Na návštevu, šetrenie chodia iba na základe udania, podnetu. Máte viac možností.
Pokiaľ ste pracovne zaťažený, skúste sa dohodnúť na termíne, kedy vám to vyhovuje. Požiadajte ich o vysvetlenie, na akom základe vás kontaktujú. 
Mali by ste preukázať dobru vôľu a spoluprácu. Podľa závažnosti prípadu budu aj reagovať.

V žiadnom prípade nič nepodpisujte, pokiaľ na 100% všetkému nerozumiete.

Nech sa deje čokoľvek a hovoria, že ste zlý, alebo aké sú nedostatky, nič nepočúvajte. Snažte sa zachovať pokoj a rozvahu. Vysvetľujte a argumentujte.
Máte právo na tlmočníka, pokiaľ aj tak nerozumiete, mali by vám vysvetľovať jednoducho a zreteľne.

NEPODPÍŠTE DOBROVOĽNÉ ODOVZDANIE DETÍ!

Dobrovoľné odovzdanie detí je vážne a po podpise už sa nedá spätne nič urobiť.
Je to právny dôkaz, že deti dobrovoľne odovzdáte sociálnej službe, aby o nich rozhodla.

Uvedomte si, že sme prisťahovalci, Veľká Británia má svoje zákony a pravidlá. Pokiaľ chceme žiť v tejto krajine, musíme ich dodržiavať.

Autor: Dagmar Dureckova

Ponúkam  pohľad terapeutky Inso Kim Berg na potreby detí a rodičov, ktoré zdokumentovala na základe svojich skúseností, a ktoré využívam, ako všeobecné pracovné hypotézy v systemickej psychoterapii.  Zároveň ich predkladám na zamyslenie najmä rodičom detí, ale aj odbornej a laickej verejnosti. Tieto slová by možno mohli visieť aj na nástenkách súdov, sociálnych úradov, polícii, školách a ďalších inštitúciách, ktoré pracujú s deťmi.

Čo majú radi deti:

• deti by chceli, aby ich rodičia boli na nich pyšní
• deti potrebujú robiť rodičom (učiteľom, vychovávateľom…) radosť, aby sa z nich tešili
• deti od útleho veku potrebujú byť súčasťou určitej sociálnej skupiny
• deti potrebujú byť aktívne a zúčastňovať sa aktivít druhých
• deti sú zvedavé a sú nadšené pre nové veci
• deti sú radi prekvapované a chcú prekvapovať druhých
• deti radi vyjadrujú druhým svoje názory
• deti sa radi rozhodujú, preto im dávame možnosti a hľadáme priestor, kde by sa mohli rozhodnúť. Vyjadrujeme im tak dôveru. Aj keď je to vždy riziko, vypláca sa, pretože dieťa vyrastá s pocitom, že mu niekto dôveruje.

Čo si prajú rodičia:

• aj rodičia chcú byť pyšní na svoje deti
• potrebujú mať pozitívny vplyv na svoje deti
• potrebujú počuť  názory na svoje deti, v čom sú ich deti dobré
• rodičia chcú dobré vzdelanie pre svoje deti, dobrý základ pre ich budúcnosť potrebujú vedieť, že ich deti sa budú mať lepšie
• rodičia chcú mať dobré vzťahy so svojimi deťmi
• rodičia chcú mať nádej vo svojich deťoch
• chcú byť dobrými rodičmi, potrebujú to cítiť, že nimi aj sú (keď prichádzajú na terapiu majú veľký strach, že budú obvinení, ako sú obviňovaní v škole, u lekára, na súde…)

Inso Kim Berg  bola známou odborníčkou v práci predovšetkým s problémovými rodinami, s delikventnou mládežou a ich rodinami.  Svojim prístupom a na riešenie orientovanou terapiou zmenila pohľad na rodinu a na prácu s ňou. Navzdory odlišnosti rodín, mnoho odborníkov  tvrdí, že kľúčové je naučiť sa pracovať s rodinami, ktoré sú plné bezmocnosti a zlosti, cítia sa obmedzované, nie sú motivované a sú v odpore, ktoré nechcú aby sa s nimi pracovalo. Pracovníci  by mali mať jasnú predstavu o tom ako s takýmito rodinami pracovať. Práve svojimi konceptmi o spolupráci Inso Kim Berg túto požiadavku splnila. Z môjho pohľadu   v knihe „Posilnenie rodiny“ ponúka prístup diametrálne odlišný než je  zvykom v  inštitúciách na Slovensku.  Z toho dôvodu by jej odkaz  mohol byť inšpiráciou a modelom pre prácu s rodinami a to nielen na Slovensku.

„Každý o rodine vie toho veľa, pretože sme v nejakej rodine vyrastali všetci. A predsa, čím viac vieme, tým viac sa zdá, že vieme menej. Všetky rodiny vyzerajú rovnako, a predsa je každá iná. Rodina je úžasná inštitúcia, je zdrojom toľkej hrdosti i toľkej hanby, je tak posilňujúca i tak vyčerpávajúca, tak starostlivá i tak náročná, tak zrozumiteľná i tak mätúca.“      Inso Kim Berg (1934-2007)

 

Autorka článku: Eva Danková,  pracuje ako terapeutka,

Viac na adrese:

www.psychoterapia-emdr.webnode.sk

 

 

Každý túži byť šťastný a očakáva, aby väčšinu života prežíval radosť. Človek je však presvedčený, že šťastie je prejav vonkajších okolností, preto ho chce dosiahnuť predovšetkým úspechom vo vonkajšom svete.
Ak sa mu nedarí, má snahu vidieť prekážky v daných okolnostiach, v ľuďoch, blízkych. Tento postoj podporuje moderná spoločnosť, ktorá ponúka človeku ilúziu nezávislosti, individualizmus, motivuje ho k spôsobu užívania si života bez hraníc a často bezohľadne voči druhým. Človek sa postupne odcudzuje sám sebe, rodine, prírode, paradoxne však očakávané šťastie nenachádza. Keď neskôr zistí, že možnosti naplnenia a to, čo mu k šťastiu bráni spočívajú v ňom samotnom, začne sa na seba, svoj život, na svoju rodinu pozerať novými očami. Preberie za seba zodpovednosť. Často hovoríme o zodpovednosti voči členom spoločnosti, rodine, sytému, menej často sa však hovorí o zodpovednosti, ktorú máme sami voči sebe. Spočíva na princípe slobodnej vôle a slobodného jednania. V tom je obsiahnutá veľká moc jednotlivca, s ktorou sa spája rovnako veľká zodpovednosť.
Náš život je oveľa viac než si dokážeme pripustiť, formovaný rodinou, jej históriou a príbehmi, vzorcami správania, ktoré sa prenášajú celkom nevedome z generácie na generáciu. Niekde z hĺbky duše sa riadime poriadkom a zákonmi, ktoré sú v nás transegeneračne zakódované a ktoré nás spájajú s archetypom rodiny. Slobodní a silní však môžeme byť len vtedy, keď sa vrátime k svojim koreňom, vypátrame pôvod svojich pocitov a zranení a keď znovuobjavíme svoje dôstojné miesto, ktoré nám právom prináleží. Vtedy budeme schopní pripustiť, že najvyššia hodnota, ktorá toto miesto vytvorila a je schopná ho udržiavať, je láska, vnútorná harmónia, pocit spolupatričnosti a vzájomná úcta medzi jej členmi.
Preberme zodpovednosť za stav svojho vedomia, za myšlienky, postoje a činy.
Vráťme súčasnej rodine miesto, ktoré jej odjakživa patrí. Vráťme jej hodnoty, ktoré jej prináležia, vráťme jej lásku, ktorá je prítomná v každom z nás. Ona nás za to odmení pocitom šťastia a spolupatričnosti. V každom z nás spočíva obrovská sila a moc, ktorou disponujeme a môžeme zmeniť svet k lepšiemu. Každý z nás môže prispieť významnou mierou. My sami môžeme rozhodnúť ako budeme žiť, kým chceme byť a ako sa budeme navzájom k sebe správať. Nemá zmysel zmenu očakávať od druhých. Nemá zmysel viniť druhých. Začnime od seba. Začnime v rodine. Buďme katalyzátorom tejto zmeny, ktorou v súčasnosti prechádza život na tejto zemi. Lebo len ak zmeníme seba, môžeme meniť svet. A náš príklad ovplyvní ďalších jedincov, predovšetkým ďalšie generácie.
A na záver citujem slová od autora Mahátma Gándhího: „Sám buď zmenou, ktorú si pre tento svet praješ.“