„Pred dvoma týždňami mi vzali dieťa v nemocnici,“ povedala ticho. **„Neurobila som nič zlé, ale napriek tomu mi ju odobrali.“
Začalo to nešťastne náhodou. Malá spadla z prebaľovacieho pultu – bola veľmi aktívna, v sekunde sa jej podarilo vykĺznuť, keď matka brala plienku. Vystrašená, no zodpovedná mama ju ihneď vzala k lekárom. Ten ich poslal domov s uistením, že sa nič vážne nestalo. No o pár dní sa objavila hrča na hlavičke.
Matku pohltila panika. Napriek uisteniu okolia, že je to bežné, vzala si dcérku na urgentné vyšetrenie. Tam sa však situácia dramaticky zmenila – spolupráca so sociálnou službou. Na deviaty deň prišlo kruté rozhodnutie: matka mohla dieťaťu ublížiť.
Keď som počúvala matkin príbeh, cítila som jej bolesť. Bolesť, ktorú neviem opísať slovami. Vysvetlila som jej všetky možnosti, poskytla kontakty na právničku, ktorá pomohla mnohým matkám v podobnej situácii.
Začal sa súdny proces. Tvrdý boj matka však nevzdala ani chvíľu. Po mesiacoch dlhých 7 mesiacoch boja, nás čakalo najťažšie.
Pojednávanie, ktoré malo trvať päť dní, sa zrazu preložilo o týždeň skôr. Trvalo len dve hodiny. A potom padlo rozhodnutie:
S okamžitou platnosťou sa dieťa vracia matke.
O štvrtej popoludní už matka držala svoju dcérku v náručí. Po siedmich mesiacoch odlúčenia, bolesti a nekonečných súdnych pojednávaní svoju princeznú konečne znova objať navždy.
Napriek víťazstvu sa však nič nevrátilo do starých koľají. Trpké odlúčenie narušilo vzťahy s rodinou, priateľmi, a hlavne – s dieťaťom. Bolo to ešte to isté dieťa?
No viem jedno – táto malá princezná a jej úžasná mama to zvládnu. Existuje nádej a šťastný koniec.
💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.
Dagmar Szabó
a KELTI Z MARTINSKÉHO VRCHU, Mladšia doba železná v prevedení Slavobora Nitrianskeho spestrili naše podujatie. Bolo to zaujímavé a veľmi poučné.
