Dobrovoľníctvo je tichá práca s veľkým dosahom. Často sa deje bez potlesku a bez reflektorov, no s hlbokým významom pre tých, ktorým pomáha. O to silnejší bol moment, keď sa 3. decembra 2025 v Nitrianska synagóga stretli ľudia, ktorých spája empatia, solidarita a ochota dávať zo seba viac.
Oceňovanie dobrovoľníkov Srdce na dlani bolo oslavou ľudskosti v jej najčistejšej podobe. V tento výnimočný večer si ocenenie prevzalo osem dobrovoľníkov, no veľké poďakovanie patrilo všetkým nominovaným. Každý z nich je dôkazom, že dobro má mnoho podôb a že aj malé skutky môžu prinášať veľké zmeny.
Byť medzi nominovanými bolo pre mňa veľkou cťou. Toto uznanie vnímam nielen osobne, ale najmä ako ocenenie práce, ktorú dlhodobo robíme v rámci Lúč pre dieťa – práce zameranej na ochranu detí, podporu rodín a pomoc tým, ktorí sa ocitli v násilí či ohrození.
„Dobrovoľníctvo pre mňa nie je o hrdinstve, ale o zodpovednosti. O schopnosti vidieť dieťa, rodinu či človeka v bolesti a nezatvoriť oči. Táto nominácia patrí všetkým, ktorí veria, že láskavosť a odvaha môžu meniť systém.“ Dagmar Szabó
Ako Dagmar Szabó si hlboko vážim, že práca dobrovoľníkov a organizácií, ktoré stoja pri deťoch a obetiach násilia, dostáva verejné uznanie. Je to povzbudenie pokračovať aj vtedy, keď je cesta náročná a výsledky nie sú okamžite viditeľné.
Večer v historických priestoroch synagógy niesol atmosféru vďaky, pokory a spolupatričnosti. Pripomenul, že dobrovoľníctvo nie je o oceneniach, ale o srdci – a že spoločnosť je silnejšia vtedy, keď si váži tých, ktorí pomáhajú potichu.
Ďakujem za dôveru, uznanie a za každého, kto svojím časom, podporou či rozhodnutím stojí pri Lúči pre dieťa. Pretože pomáhať má zmysel
2. konferencia o ochrane detí pred systémovým násilím
10. december 2025 | 08:30 | Trnava
Detstvo je základom celej budúcnosti človeka. To, v akom prostredí dieťa vyrastá, aké vzťahy prežíva a či sa cíti bezpečne, formuje jeho schopnosť dôverovať, milovať a žiť plnohodnotný život. Ak dieťa stratí rodinu, ochranu alebo možnosť byť vypočuté, nestráca len domov – stráca časť seba.
Práve z tohto presvedčenia a z reálnej praxe práce s deťmi a rodinami vznikla konferencia DIEŤA JE DAR, NIE TOVAR.
Myšlienka, ktorá vyrástla zo skúseností
Impulzom k vzniku konferencie bola dlhoročná spolupráca Dagmar Szabó (Lúč pre dieťa, Sunray for Children) a Mgr. Ivety Schusterovej, PhD. (Pomoc obetiam násilia, Katedra psychológie FF TU v Trnave, SILOE). Obe sa vo svojej práci opakovane stretávajú s príbehmi detí, ktoré sa stali obeťami násilia, systémových zlyhaní či necitlivých rozhodnutí dospelých.
Z potreby prepojiť odborné poznanie s realitou praxe vznikol zámer vytvoriť platformu, kde sa stretnú psychológovia, právnici, pedagógovia, sociálni pracovníci, akademici aj ľudia s osobnou skúsenosťou – a kde dieťa nebude chápané ako „prípad“, ale ako ľudská bytosť s právami a dôstojnosťou.
Odborný dialóg a spoločná zodpovednosť
Konferencia sa uskutočnilo Lúč pre dieťa a Pomoc obetiam násilia pod záštitou Komisárom pre deti v spolupráci s Ústavom sociálnych vied a sociálnej politiky UCM, Katedrou psychológie FF TU v Trnave a Inštitútom SILOE.
Úvodné slová zazneli od doc. PhDr. Márie Dědovej, PhD., univerzitnej profesorky, a prof. PhDr. Mariána Špajdela, PhD., ktorí zdôraznili význam prepájania vedy, praxe a medziodborovej spolupráce v oblasti ochrany detí.
Silným momentom bol príspevok MUDr. Jozefa Mikloška, PhD., komisára pre deti, venovaný aktuálnym problémom detí na Slovensku a potrebe systémových zmien.
Program konferencie sa venoval témam:
ochrany dieťaťa pred všetkými formami násilia,
perspektíve dieťaťa ako svedka domáceho násilia,
právu dieťaťa v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva,
úskaliam sociálnoprávnej ochrany detí,
rizikám zneužívania detí v kyberpriestore,
cezhraničným prípadom a administratívnym prekážkam,
deštrukčnému vplyvu násilia na duševný vývoj dieťaťa.
Keď zaznie hlas skúsenosti
Osobitne silnú výpovednú hodnotu mali osobné svedectvá rodičov a starých rodičov detí, ktoré prešli procesom ochrany. Ich príbehy pripomenuli, že za každým odborným pojmom stojí konkrétne dieťa, konkrétna bolesť a konkrétna životná cesta.
Spoločné posolstvo
Konferencia DIEŤA JE DAR, NIE TOVAR vytvorila priestor nielen na odborné zdieľanie, ale aj na hlboké ľudské porozumenie. Jej posolstvo je jasné:
Dieťa nie je administratívny prípad. Dieťa nie je majetok. Dieťa je DAR.
Nech je táto konferencia krokom k systému, v ktorom je dôstojnosť dieťaťa vždy na prvom mieste.
Výzva na zapojenie
Organizátori pozývajú odbornú aj laickú verejnosť zapojiť sa zaslaním odborných, analytických, vedeckých alebo osobných príspevkov. Rozsah: max. 8 normostrán (1 NS = 1800 znakov) Uveďte: meno autora, inštitúciu (ak relevantné) a e-mail Zasielajte na:konferencia@lucpredieta.com
Spolu môžeme meniť systém – a chrániť detstvo
Zmena nezačína paragrafmi ani konferenčnými sálami. Začína sa rozhodnutím jednotlivcov, ktorí veria, že ochrana dieťaťa nie je možnosť, ale povinnosť. Konferencia DIEŤA JE DAR, NIE TOVAR je dôkazom, že keď sa spojí odbornosť, odvaha hovoriť nahlas a ľudskosť, vzniká priestor pre skutočnú zmenu.
Práca s deťmi ohrozenými násilím, systémovým zlyhaním či stratou bezpečia je dlhodobá, náročná a často neviditeľná. Vyžaduje si nielen odbornosť a empatiu, ale aj stabilnú podporu. Práve vďaka darcom, podporovateľom a partnerom môže Lúč pre dieťa a Pomoc obetiam násilia pokračovať v činnostiach, ktoré dávajú deťom hlas, ochranu a nádej.
Vaša podpora znamená:
odbornú pomoc pre deti a rodiny v krízových situáciách,
vzdelávanie odborníkov, ktorí denne rozhodujú o osudoch detí,
osvetu, ktorá mení nastavenie spoločnosti,
tlak na systémové zmeny v prospech najzraniteľnejších.
Každý príspevok – finančný, odborný či ľudský – je investíciou do detstva, ktoré má šancu vyrásť v dôstojnosť, bezpečie a budúcnosť.
Bankový účet : Lúč pre Dieťa, Fio banka SK78 8330 0000 0025 0259 2287 do poznámky DAR.
Ak veríte, že dieťa nie je tovar, ale dar, ak veríte, že ochrana detí má zmysel, staňte sa súčasťou tejto zmeny.
Ďakujeme všetkým, ktorí stoja pri nás. Pretože bez vás by svet pre mnohé deti zostal tmavším miestom.
Som Dagmar Szabó – zakladateľka dvoch prepojených iniciatív, ktoré začali súčasne na Slovensku aj vo Veľkej Británii. Viac než desať rokov sprevádzam rodiny v náročných medzinárodných situáciách, aby deti neostali stratené v systéme a mohli vyrastať v láske a bezpečí svojej rodiny.
Kto som
Už viac ako 10 rokov pomáham rodinám, ktoré sa ocitli v cudzom prostredí a systéme, najmä v prípadoch, keď boli deti neoprávnene odobraté alebo im takéto riziko hrozí. Mojou prioritou je najlepší záujem dieťaťa: bezpečie, stabilita, rodinné väzby a identita.
Prečo som začala
Na vlastnej koži som zažila, aké je to cítiť sa bezmocne v krajine s iným jazykom a zákonmi. Videla som, ako rýchlo môžu nedorozumenia prerásť do zásahov, ktoré rozdeľujú rodiny. Rozhodla som sa preto neostať bokom: začala som sa vzdelávať, prepájať odborníkov a prakticky pomáhať rodičom od prvého telefonátu až po reálny návrat dieťaťa domov.
Ako sme začali – dve organizácie, jeden cieľ
Naša cesta sa začala súčasne na Slovensku aj v Spojenom kráľovstve:
Lúč pre Dieťa (Slovensko) – občianske združenie, ktoré pomáha po návrate: integrácia, komunita, dlhodobé sprevádzanie rodín doma. Pracujeme s rodinami z celého sveta.
A Ray of Sunshine for a Child (UK) – britská iniciatíva pomáhajúca rodinám priamo v zahraničí, so zameraním na medzinárodné prípady a poradenstvo pri návrate detí do krajiny pôvodu.
Transformácia v UK: Sunray for Children
Prirodzeným vývojom sa britská vetva v roku 2022transformovala na registrovanú charituSunray for Children (Anglicko a Wales, reg. č. 1201206). Odvtedy pôsobíme v UK ako charita s 100 % dobrovoľníckym tímom a jasným mandátom pomáhať deťom a rodinám v medzinárodných veciach.
Čomu sa venujem (v skratke)
Prevencia a podpora ohrozených rodín – práca s rodinami, ktorým hrozí odobratie dieťaťa, aj s tými, ktorým už k odobratiu došlo.
Návrat detí domov – odborné poradenstvo a sprevádzanie v konaniach o návrate maloletých (najmä na Slovensko).
Podpora po odobratí – stabilizácia situácie, podpora vzťahov a postupné znovuzjednotenie rodiny.
Osveta a vzdelávanie – vysvetľovanie rozdielov v právnom, sociálnom a vzdelávacom systéme medzi UK a SR/ČR; semináre, diskusie, okrúhle stoly.
Spolupráca s odborníkmi a inštitúciami – prepojenie právnikov, psychológov, škôl, úradov a komunít, aby dieťa neostalo „číslo v spise“.
Prepojenie Slovensko ↔︎ Spojené kráľovstvo
Sunray for Children (UK) a Lúč pre Dieťa (SR) tvoria neoddeliteľný celok:
UK: krízová podpora, poradenstvo, návratové konania, komunikácia s inštitúciami.
SR: podpora po návrate, aj iných krajin, komunitné aktivity, integrácia, dlhodobé sprevádzanie rodín.
Tak zabezpečujeme kontinuitu starostlivosti – od prvého kontaktu až po plnohodnotné začlenenie dieťaťa v rodine a komunite.
Hodnoty a princípy
„Dieťa je DAR, nie tovar!“ – dieťa nie je prípad ani komodita; je to osobnosť so vzťahmi, ktoré treba chrániť.
Kontinuita a identita – ochrana jazyka, kultúry, rodinných väzieb a histórie dieťaťa.
Dôstojnosť a rešpekt – postupy v najlepšom záujme dieťaťa, v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.
Praktické riešenia – menej byrokracie, viac konkrétnych krokov a podpory.
Doterajšia cesta v číslach a faktoch
2015 – doteraz: systematická pomoc rodinám v medzinárodných prípadoch.
250+ rodín s dlhodobou podporou a sprevádzaním.
~80 hodín mesačne poradenskej a organizačnej práce; desiatky podujatí a odborných stretnutí.
Ocenenia a uznania
Nominácia na národné ocenenie Srdce na dlani (Nitrianske dobrovoľnícke centrum) – uznanie za dlhodobú dobrovoľnícku prácu v prospech detí a rodín.
Nominácia celoslovenské ocenení Srdce na dlani – poďakovanie za nezištnú komunitnú službu.
Partnerstvá (výber)
ISEIA • Ministerstvo školstva SR • Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí • Filozofická fakulta UK • Asociácia slovenských a českých škôl vo Veľkej Británii • Rádio Slovakia International • MZV SR – konzulárny odbor • Komisár pre deti • Veľvyslanectvo SR v Londýne a v Berlíne • CIPC • BCSA.
Časová os (míľniky)
2015 – Začiatok dobrovoľníckej pomoci rodinám v SR a UK.
2015–2021 – Paralelný rozvoj: Lúč pre Dieťa (SR) a A Ray of Sunshine for a Child (UK).
2022 – Transformácia britskej iniciatívy na charitu Sunray for Children (Anglicko a Wales, reg. č. 1201206).
2023–2025 – Rozšírenie poradenstva, spolupráce a osvetových aktivít; dlhodobá podpora 250+ rodín.
Záverečné slová
Mojím cieľom je, aby žiadne dieťa neostalo bez hlasu a žiadna rodina nebola sama v situácii, ktorú nepozná. Chcem, aby deti poznali iba slzy šťastia — keď sa vracajú domov, do bezpečia a lásky.
Pomáhame deťom, ktoré boli neoprávnene odobraté v zahraničí, aby sa mohli vrátiť domov – k svojim rodičom, rodine a láske.
Sme občianske združenie Lúč pre Dieťa – pomáhame deťom a rodinám už viac ako 10 rokov. Našou víziou je, aby žiadne dieťa nezostalo stratené v systéme a aby každé mohlo rásť v láske, porozumení a bezpečí.
Sme jediná organizácia na Slovensku, ktorá sa venuje medzinárodnoprávnej problematike detí – deťom, ktoré boli neoprávnene odobraté v zahraničí. Bojujeme za to, aby sa tieto deti mohli vrátiť k svojim biologickým rodičom a príbuzným na Slovensko – k rodinám, ktoré ich milujú a čakajú.
Tri roky pôsobíme v Lehote, kde organizujeme tvorivé dielne, podporné stretnutia a komunitné akcie pre deti, rodičov a starých rodičov. Každý deň dokazujeme, že Dieťa je DAR, nie tovar.
💬 Sme hlasom detí, ktoré boli odobraté. Spolu ich môžeme priviesť späť domov.
Komu pomôžeme?
Pomáhame deťom neoprávnene odobratým v zahraničí a ich rodinám, ktoré sa snažia o návrat svojich detí domov. Podporujeme aj rodiny na Slovensku, ktoré prežívajú odlúčenie alebo sa ocitli v systéme, ktorý im nerozumie.
Na našich stretnutiach deti znovu objavujú pocit bezpečia a dôvery – tvoria, rozprávajú sa, smejú, a hlavne – cítia, že niekam patria. Rodičom dávame nádej a silu nevzdať sa. Každý návrat dieťaťa domov je pre nás zázrakom, ktorý má cenu celého sveta.
Veríme, že každé dieťa má právo rásť v náručí svojich milujúcich rodičov.
Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?
Naším cieľom je vytvoriť bezpečné a stabilné zázemie pre našu prácu – priestor, kde môžeme viesť rozhovory, poskytovať poradenstvo a organizovať stretnutia v prostredí plnom pokoja a dôvery.
Chceme si zadovážiť kontajnerový domček (dom na kolesách), ktorý bude slúžiť ako naše komunitné centrum a kancelária. Domček bude obsahovať:
🪴 malú kanceláriu – pre diskrétne stretnutia s rodičmi a klientmi,
🎨 tvorivú miestnosť – pre deti, rodičov a starých rodičov,
🚻 WC a umývadlo – aby sme mohli fungovať plnohodnotne a dôstojne.
💶 Vyzbierané prostriedky použijeme na:
kúpu a dopravu domčeka,
prípojky voda, elektrika, odpad,
vybavenie nábytkom, regálmi a materiálom na tvorivé aktivity,
úpravu okolia, aby bolo prostredie pokojné, čisté a bezpečné.
Každé euro je lúč svetla, ktorý pomáha deťom, aby sa zahraničné odlúčenie skončilo návratom domov – tam, kam patria.
💛 Pomôžte nám, aby náš Lúč mohol svietiť pre deti, ktoré túžia po návrate k svojej rodine.
Podporte nás finančným príspevkom na účet: Lúč pre Dieťa , Fio banka SK78 8330 0000 0025 0259 2287 do poznámky prosím udať DAR. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.
k prešetreniu sociálnych pomerov v Slovenskej republike na žiadosť cudzieho orgánu
Prešetrenie sociálnych pomerov v slovenskej rodine na žiadosť cudzieho orgánu je možné prostredníctvom nasledovných medzinárodných nástrojov:
V rámci EÚ:
Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí („Brusel IIb“),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.
Mimo EÚ:
Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1996),
Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych alebo obchodných veciach (Haag, 1970).
Vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu ako k nečlenskému štátu EÚ sa uplatnia vyššie uvedené Haagske dohovory.
Rozdiel medzi nástrojmi spočíva v tom, kto je oprávnený žiadosť podať, aký je rozsah spolupráce a aká je povaha dôkazu:
podľa Dohovoru z roku 1996 ide o spoluprácu medzi ústrednými orgánmi a administratívnu výmenu informácií o dieťati,
podľa Dohovoru z roku 1970 môže žiadosť podať iba súd a dôkaz je určený výlučne pre potreby súdneho konania v dožadujúcom štáte.
Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1996)
Spoluprácu medzi ústrednými orgánmi upravujú články 29 – 39.
Podľa čl. 32 môže ústredný orgán zmluvného štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt, poskytnúť správu o situácii dieťaťa alebo požiadať príslušné orgány o prijatie opatrení na jeho ochranu.
Ústredným orgánom v SR je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC), v Spojenom kráľovstve International Child Abduction and Contact Unit (ICACU).
V praxi šetrenie vykonáva miestne príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately SR, pričom komunikácia prebieha prostredníctvom CIPC a ICACU.
Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine (Haag, 1970)
Týka sa výlučne spolupráce medzi súdmi.
Ústredným orgánom v SR je Ministerstvo spravodlivosti SR.
V praxi súd vedúci konanie zasiela žiadosť ústrednému orgánu v dožiadanom štáte, ktorý ju následne postúpi príslušnému súdu alebo orgánu na vykonanie.
Záver
V súlade so zásadami štátnej suverenity a princípom vzájomnej dôvery je nevyhnutné, aby zahraničné orgány v prípade potreby prešetrenia sociálnych pomerov využili niektorý z uvedených mechanizmov a požiadali o súčinnosť príslušné slovenské orgány.
Britská sociálna pracovníčka prekročila svoje právomoci na Slovensku.
Dieťa, ktoré bolo neoprávnene odobraté ako 30-dňové bábätko od rodičov, sa po nekonečných 11 mesiacoch odlúčenia od rodiny, neistoty a bojov v súdnych sieňach napokon vrátilo domov. Po tomto zdĺhavom procese súd rozhodol: dieťa patrí starej mame, ktorá sa stala jeho zákonným opatrovníkom.
Rozsudok bol jednoznačný. Dieťa letelo späť na Slovensko spoločne so starou mamou, pričom britská sociálna pracovníčka mala iba zabezpečiť doprovod a dohľad počas letu na trase Londýn Stansted – Bratislava. Jej právomoc sa skončila okamihom, keď lietadlo pristálo na bratislavskom letisku. No to, čo nasledovalo, bolo všetko, len nie rešpektovanie rozhodnutia súdu.
Konflikt už na letisku
Na letisku, krátko pred polnocou, britská sociálna pracovníčka začala vypočúvať prítomných. Dožadovala sa informácií, kontrolovala slovenskú sociálnu pracovníčku, ktorá sa riadne preukázala služobným preukazom – a aj tak si ju bez súhlasu odfotila. Vraj „na fotke vyzerá inak“.
Akoby to nestačilo, opakovane spochybňovala bývanie u starej mamy a dokonca sa domáhala, aby bola ubytovaná priamo v jej dome, v hosťovskej izbe. Všetko to v noci, pred vystrašeným dieťaťom, unaveným po ceste.
Stretnutie, ktoré sa nekonalo
Na druhý deň si vynútila stretnutie na úrade. Stará mama – opatrovníčka – sa spolu s dieťaťom dostavila načas, hoci bola po náročnej ceste vyčerpaná. No britská pracovníčka sa neukázala. Namiesto toho sa objavila popoludní priamo pri dome starej mamy. Zvonila, dožadovala sa vstupu. A keď jej nikto neotvoril, cez CIPC odkazovala: „Ukážte mi detskú postieľku, inak nebudú vyplácané rodinné prídavky z Veľkej Británie.“
Podľa dostupných informácií britská sociálna pracovníčka pravdepodobne ešte ani neodletela späť do Británie. V pondelok má pritom prebehnúť šetrenie slovenskou sociálnou službou v mieste bydliska dieťaťa. Otázka je, či sa táto samozvaná kontrolórka bude naďalej domáhať osobnej účasti. Čo je toto za postup?
Zlyhanie diplomacie?
CIPC tvrdilo, že sa snaží riešiť vec „diplomatickou cestou“. Ale je toto diplomacia? Aby cudzia sociálna pracovníčka, ktorej právomoc skončila na letisku, chodila po slovenských domácnostiach, zvonila na zvončeky a zastrašovala starú mamu – zákonného opatrovníka dieťaťa?
To nie je diplomacia. To je zlyhanie. A zároveň jasné porušenie súdneho rozhodnutia a platných medzinárodných predpisov.
Právny rámec
Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 (Brusel IIb) – právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 – spolupráca medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov.
Haagsky dohovor z roku 1996 – žiadosti o šetrenia sa posielajú výlučne prostredníctvom ústredných orgánov (na Slovensku CIPC, vo Veľkej Británii ICACU).
Haagsky dohovor z roku 1970 – dôkazy môže žiadať len súd, a to výhradne pre účely súdneho konania.
👉 Z uvedeného vyplýva jediné: britská sociálna pracovníčka nemala žiadnu právomoc konať na území Slovenskej republiky po pristátí lietadla v Bratislave. A predsa konala.
Otázka preto znie: kde boli slovenské orgány, keď malo byť chránené slovenské dieťa, jeho rodina a rešpekt k právnemu poriadku
Súd rozhodol o návrate detí do USA k otcovi, aj keď ich to traumatizuje. Koľko ešte musí trpieť?
Ingrid je slovenská matka. Sabinka a Karolinka sú jej dve malé dcérky. Majú sedem a štyri roky. Ich domovom je Slovensko – tu chodia do školy, rozprávajú po slovensky, majú kamarátov, starých rodičov, stabilitu a pocit bezpečia. A predsa: slovenské súdy rozhodli, že ich musia opustiť. Majú byť odvedené do cudziny – do USA – k otcovi, od ktorého Ingrid pred rokmi utiekla.
Nie kvôli rozmaru, ale kvôli prežitiu. Kvôli násiliu. Kvôli alkoholu, drogám, zanedbávaniu. Kvôli ochrane detí.
Rozhodnutia bez empatie a bez dôkazov
Otec detí podal žalobu podľa Haagskeho dohovoru takmer rok po tom, ako Ingrid s deťmi legálne odišla na Slovensko – s jeho vedomím a súhlasom. V tom čase už deti žili v stabilnom slovenskom prostredí a boli na Slovensku riadne prihlásené do škôlky a školy.
Napriek tomu slovenské súdy rozhodli, že deti sa musia navrátiť – a to bez matky, ktorá nemá platné vízum a hrozí jej trestné stíhanie v USA, pretože deti „nevrátila“.
Súdy odmietli vypočuť deti aj odborníkov
Prípad bol zamietnutý Ústavným súdom SR. Predtým sa ním zaoberali aj krajský súd v Žiline a súd v Lučenci. O čo sa tieto súdy opreli?
Zamietli návrh kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR), ktorý žiadal znalecké dokazovanie zamerané na stav detí a možné riziko návratu.
Ignorovali skutočnosť, že matka nemôže deti sprevádzať do USA – z dôvodu zamietnutého víza a rizika trestného stíhania.
Odmietli nezávislý znalecký posudok, ktorý upozorňoval na hrozbu vážnej psychickej ujmy, keby boli deti odtrhnuté od matky a navrátené do cudzieho prostredia.
Nevypočuli deti, ktoré vyjadrili svoj názor, že nechcú opustiť Slovensko a chcú ostať so svojou matkou.
Odborníci: Rozhodnutie súdov je protiústavné a proti záujmu dieťaťa
JUDr. Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), tvrdí jasne:
„Súdy v prípade Ingrid závažným spôsobom porušili práva detí. Odmietli návrh kolízneho opatrovníka na znalecké dokazovanie. Nepreskúmali individuálne okolnosti a nerešpektovali judikatúru ESĽP.“
JUDr. Zuzana Pitoňáková dodáva:
„Súd zamietol znalecký posudok s argumentom, že rozhodnutie musí byť rýchle – napriek tomu, že konanie trvalo viac ako dva roky. To je právne aj logicky neprijateľné.“
JUDr. Iveta Rajtáková, právna zástupkyňa v iných prípadoch návratov detí, upozorňuje:
„Súdy často používajú Haagsky dohovor mechanicky, bez hlbšej analýzy najlepšieho záujmu konkrétneho dieťaťa. Právo nie je matematika – má slúžiť životu, nie ho ničiť.“
Európsky súd už raz rozhodol: Slovensko porušilo práva detí v podobnom prípade
V prípade Rajniaková vs. Slovenská republika, ESĽP v roku 2023 rozhodol, že Slovensko porušilo článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, pretože:
nezohľadnilo najlepší záujem dieťaťa,
odmietlo vykonať dôkazy,
a mechanicky uplatnilo Haagsky dohovor bez dostatočného skúmania individuálnych okolností.
Rovnako ako v prípade Ingrid.
Aj vtedy bola matka Slovenka, otec cudzinec, aj vtedy išlo o násilie, zlyhanie systému v zahraničí, strach o deti a snahu o ochranu.
ESĽP vtedy povedal jasne: Slovenské súdy pochybili. Konali povrchne a porušili práva matky aj dieťaťa.
Aké poníženie ešte musia slovenské matky zažiť, kým ich spravodlivosť ochráni?
V prípade Ingrid:
Deti môžu byť násilne deportované do krajiny, ktorú si nepamätajú,
Matka čelí trestnému stíhaniu, ak ich bude chcieť nasledovať,
Starí rodičia môžu ostať bez vnúčat,
a dve malé deti môžu byť odtrhnuté od svojho jediného stabilného bezpečia – svojej mamy.
A to všetko so súhlasom slovenského súdu.
Deti nie sú batožina. Sú to ľudia.
Sabinka a Karolinka nie sú paragraf. Nie sú „vec“ návratu. Sú to deti. S citmi, potrebami, úzkosťami a strachmi. Majú právo byť vypočuté. Majú právo na bezpečie. Majú právo byť so svojou mamou.
Ak slovenské súdy budú aj naďalej rozhodovať bez vypočutia detí, bez rešpektovania stanovísk odborníkov, a budú sa odvolávať len na formálne paragrafy, potom spravodlivosť nie je slepá – je necitlivá.
Kto pomôže deťom, keď zlyhajú súdy?
Organizácia Lúč pre dieťa vyzýva:
Zabráňte navráteniu detí bez zohľadnenia ich hlasu a psychického stavu.
Rešpektujte rozhodnutia ESĽP, ako v prípade Rajniaková.
Zmeňte prax slovenských súdov, ktorá robí z detí rukojemníkov paragrafov.
Počúvajme deti. Nie len paragrafy.
Podporte nás – stojíme pri deťoch, keď ich systém nechráni
V Lúči pre dieťa sa denne stretávame s príbehmi detí a mám, ktoré systém zlyháva ochrániť. Nie sme štátna inštitúcia. Nepoberáme dotácie. Bojujeme s tým, čo máme – hlasom verejnosti, pomocou dobrovoľníkov a vašou podporou.
Ak veríte, že deti si zaslúžia byť vypočuté, chránené a vyrastať v bezpečí, podporte nás. Vaša pomoc pomáha reálnym deťom – ako sú Sabinka, Karolinka, Peťko a mnohé ďalšie, ktorým hrozí nespravodlivosť v mene paragrafov.
Darovací účet: IBAN: SK78 8330 0000 0025 0259 2287 Poznámka: DAR Názov účtu: Lúč pre dieťa
📌 Aj malý dar môže ochrániť detský svet. 📌 Zdieľaním tohto príbehu pomáhate šíriť pravdu. 📌 Píšme spoločne nový príbeh – taký, kde dieťa nie je tovar, ale dar.
Dve deti odtrhnuté od matky v mene „obvyklého pobytu“. Zákon zlyhal. Deti nie sú vec. Dieťa je dar, nie tovar.
Predstavte si, že ste dieťa. Zrazu vás chcú odtrhnúť od mamy, domova, kamarátov, školy, jazyka – od všetkého známeho. Máte len sedem rokov. Sedíte v izbe, trasiete sa a viete len jedno: nechcete odísť. Objímate mamu a dúfate, že vás pred svetom ochráni. No svet sa tvári, že vaše slzy nepočuje.
Presne to sa dnes deje na Slovensku.
Dve malé deti majú byť proti svojej vôli odobraté matke a vrátené do USA k otcovi. Slovenské súdy rozhodli o návrate – napriek tomu, že všetky odborné stanoviská, vrátane súdneho znalca, psychológov aj kolízneho opatrovníka, varovali pred psychickou traumou a odporúčali ponechať deti trvalo na Slovensku.
Znova a znova matka predkladala dôkazy: posudky, správy, žiadala výsluchy. Márne. Súd tieto dôkazy odmietol. Matka chcela ochrániť svoje deti, no zrazu čelí systému, ktorý s ňou nebojuje za deti – ale proti nej. A proti nim.
Najväčšou zbraňou sa pritom stalo jedno slovo: „obvyklý pobyt“.
Právny konštrukt, ktorý mal pôvodne chrániť deti pred únosmi, sa dnes v praxi mení na pascu. Používa sa ako nástroj – nie pre deti, ale proti nim. Bez ohľadu na to, kde sú šťastné, kde sú doma, kam patria. Bez ohľadu na ich vôľu.
Obvyklý pobyt? Kto ho určuje? Dieťa, ktoré nevie po anglicky, volá Slovensko domovom a trasie sa pred návratom za oceán?
O tieto deti sa dnes hrá neviditeľný súdny zápas. Žiadna zúčastnená inštitúcia – ani súdy, ani Ústavný súd, ani Európsky súd pre ľudské práva – nevypočula hlas detí. Žiadna nezasiahla, keď matka žiadala ochranu.
Deti si na Slovensku vybudovali nový život. Chodia do školy, majú kamarátov, rozprávajú len po slovensky. Ich matka – žena, ktorá odišla z násilného vzťahu a zložitého prostredia – im tu vybudovala bezpečný domov. A teraz jej hrozí, že jej deti zoberú. Nie preto, že by zlyhala ako matka. Ale preto, že ich nechce vrátiť tam, kde im hrozí psychická ujma.
Matka, ktorá chráni svoje deti, dnes čelí trestnému stíhaniu. Dieťa, ktoré plakalo pri výkone rozhodnutia a prosilo, aby nemuselo ísť, dnes čelí verdiktu, ktorý sa tvári ako „v záujme dieťaťa“. No záujem dieťaťa nie je paragraf. Záujem dieťaťa má oči. Má hlas. Má city. A volá o pomoc.
Voláme spolu s ním.
Pretože dieťa nie je kufor, ktorý sa posiela tam a späť. Dieťa nie je majetok rodiča. Dieťa nie je nástroj pomsty.
Dieťa je dar. A každý dar si zaslúži ochranu, nie obchodovanie.
Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.
Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN: SK78 8330 0000 0025 0259 2287 poznámka : DAR
Slovenský súd verí v americký sen, no realita môže znamenať trvalé odlúčenie detí od matky a domova.
Naše deti. Naše vlastné, skutočné deti, ktoré cítia, vnímajú a milujú.
Narodili sa pri srdci matky. Rástli s jej hlasom, vôňou, prítomnosťou. Jej náruč bola prvým a jediným bezpečným miestom, ktoré poznali. Každé zaspávanie, každé prebudenie, každý pád, každá bolesť – to všetko liečila práve ona.
A dnes? Súd môže rozhodnúť, že tieto deti budú od matky odlúčené navždy. Nie preto, že by zlyhala. Nie preto, že by bola nebezpečná. Ale preto, že žije v krajine, ktorá má „nižšiu životnú úroveň“ ako Spojené štáty americké.
„USA je vyspelou demokratickou krajinou…“
Toto je citácia zo slovenského rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Sudca ju uviedol ako jeden z dôvodov, prečo podporil návrat detí do USA – a tým ich odlúčenie od matky, s ktorou žili od narodenia nepretržite, v bezpečnom a stabilnom prostredí.
Áno, USA je veľká krajina. Ale to, čo vidíme v médiách, nie je skutočný obraz života bežnej matky s deťmi.
Amerika nie je pre deti raj
Zo Slovenska sa môže javiť ako „krajina neobmedzených možností“. Ale realita pre mnohé rodiny, najmä osamelé matky, je úplne iná:
Zdravotná starostlivosť nie je zadarmo – obyčajné ošetrenie dieťaťa môže stáť stovky dolárov.
Matky musia pracovať aj dve-tri práce, aby vôbec prežili.
Podpora rodiny je slabá, rodič je často na všetko sám.
Sociálne služby môžu zasahovať tvrdšie než v Európe – nie vždy v prospech dieťaťa.
Právna pomoc je drahá a systém je neľútostný k tým, ktorí si nemôžu dovoliť najlepších advokátov.
Žiť v USA ako žena na úteku pred násilím, bez zázemia, s malými deťmi – to nie je výhra. To je boj o prežitie.
Súd rozhoduje. Ale v mene koho?
V právnych dokumentoch sa často opakuje fráza: „najlepší záujem dieťaťa“. Ale ako je možné, že v jeho mene sa rozhodne niečo, čo mu ublíži na celý život?
Dieťa, ktoré opakovane vyjadrilo strach. Dieťa, ktoré navštevovalo psychológa. Dieťa, ktoré malo panické ataky po stretnutiach s otcom. Dieťa, ktoré sa v noci budilo s krikom a úzkosťou.
A predsa – všetky tieto prejavy boli odložené bokom ako „subjektívne“. Dôležitejšie vraj je, že druhý rodič má „právo na kontakt“ a že Spojené štáty sú demokratická krajina.
Ale čo je to za demokraciu, ktorá nepočuje dieťa?
Matka nie je problém. Je istota.
V mnohých prípadoch sú práve matky tie, ktoré držia deti nad vodou v najťažších situáciách. Ktoré chránia, keď iní zlyhajú. Ktoré milujú, aj keď sa systém obráti proti nim.
Ale spoločnosť ich často zredukuje na „jednu z dvoch strán“. Ako keby ich spojenie s dieťaťom bolo zameniteľné. Ako keby city, ktoré formovali roky života, nemali právnu váhu.
Sudca môže rozhodnúť, že krajina je „vyspelá“. Ale dieťa nerozumie pojmu „demokratická úroveň“. Rozumie iba tomu, kde je mama. A kde nie je strach.
Deti nie sú tovar
Nie sú to čísla v rozhodnutiach. Nie sú to predmety, ktoré možno presúvať podľa právnych pravidiel. Nie sú zbraňami v konfliktoch dospelých.
Sú to živé bytosti, ktoré majú právo na lásku, bezpečie a stabilitu. A hlavne – právo na hlas, ktorý bude počutý a rešpektovaný.
Záver: Počúvajme deti, nie len paragrafy
Je čas prestať veriť, že „rozvinutá krajina“ automaticky znamená „lepší život“. Je čas prestať ignorovať tých najzraniteľnejších. Je čas počúvať deti – skutočne a s úctou.
A je čas stať sa hlasom pre tie, ktoré ešte nemajú silu kričať.
Pretože niekedy najhlasnejší výkrik prichádza z ticha. A ten výkrik volá:
„Neberte mi mamu.“
💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.
Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN: SK78 8330 0000 0025 0259 2287
1. konferencia o ochrane detí pred systémovým násilím
To, čo sa momentálne deje s deťmi v systéme, nemôžeme viac prehliadať. Preto sa spojilo šesť organizácií, ktoré stoja za ochranou detských práv, bezpečia a dôstojnosti. Spoločne organizujeme prvú konferenciu s názvom Dieťa je DAR, nie tovar, aby sme otvorene a verejne hovorili o tom, čo už nemôže zostať v tichu.
Kto za konferenciou stojí?
Túto konferenciu organizujú:
Lúč pre dieťa
Zakázané matky
Pomoc obetiam násilia
Debora – centrum poradenstva pre ženy a deti
Pomoc deťom – práva deťom
Šťastné detstvo
Tieto organizácie spájajú svoje skúsenosti, odbornosť aj odhodlanie, aby posilnili hlas detí a upozornili na systémové zlyhania, ktoré vedú k ich ďalšiemu ubližovaniu.
Cieľ konferencie: Názor dieťaťa má byť vypočutý a rešpektovaný
Hlas dieťaťa je čoraz viac ignorovaný alebo zľahčovaný v súdnych procesoch, často s argumentom, že dieťa je „ovplyvnené“ jedným z rodičov alebo okolnosťami.
Súdy však často neberú do úvahy odborné psychologické posudky ani odporúčania, ktoré potvrdzujú skutočné pocity a potreby dieťaťa. Tento prístup spôsobuje, že sa reálne hlas dieťaťa stratí a jeho práva sú porušované.
Ako teda správne zisťovať a rešpektovať názor dieťaťa? Ako zabezpečiť, aby hlas dieťaťa nebol len formalitou, ale mal skutočnú váhu pri rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť celý jeho život?
Toto je jeden z hlavných problémov, ktorým sa bude konferencia venovať. Chceme priniesť odpovede, skúsenosti a návrhy na zmenu prístupu v systéme, ktorý by mal deti chrániť, nie im ubližovať.
O čom konferencia je?
Vo väčšine prípadov domáceho násilia sú matky a deti tými, ktorí trpia najviac. Deti nie sú len svedkami násilia – sú jeho obeťami. Psychické týranie, emocionálne zastrašovanie, manipulácia, strach. Napriek tomu, keď sa dieťa vzoprie, keď odmieta toxického rodiča – systém často hovorí, že je „odcudzené“.
⚖️ Rodič, ktorý bol aktérom násilia, nie je obeťou. A hlas dieťaťa by nemal byť formalitou – má mať najväčšiu váhu.
Tragická realita, ktorá sa deje dnes
Medzi nami sú dnes deti, ktorým hrozí násilné odobratie od milujúceho rodiča. Deti, ktoré odmietajú otca kvôli traumatickým skúsenostiam, sú pred rozhodnutím súdu, ktoré im môže navždy zmeniť život.
Niektoré z nich majú byť proti svojej vôli odvedené zo Slovenska – do krajiny, kde ich čaká rodič, ktorého sa boja. Takéto rozhodnutia im môžu navždy zobrať bezpečie, domov, jazyk, kamarátov, ale najmä – kontakt s milujúcou matkou.
🛑 Toto je násilie páchané na deťoch. V mene paragrafov. V mene dospelých rozhodnutí.
Čo prinesie konferencia?
Táto konferencia je hlasom detí, matiek, odborníkov, právnikov, psychológov a aktivistov. Ponúkne skutočné príbehy rodín, ktoré prechádzajú súdnymi procesmi plnými bolesti a bezmocnosti. Dá priestor odborným pohľadom na to, čo sa deje v týchto prípadoch v zákulisí systému. A predovšetkým: bude apelovať na spoločnosť, aby sa už nezatvárali oči.
📬 Registrácia pre účastníkov
Ak sa chcete zúčastniť konferencie ako poslucháč, registrujte sa prosím e-mailom na: 📩 konferencia@lucpredieta.com
Počet miest je obmedzený.
✍️ Výzva pre rečníkov a prispievateľov
Máte osobný príbeh, odborný pohľad, alebo dôležité poznatky, o ktoré by ste sa chceli podeliť? Chcete mať na konferencii vlastný príspevok?
📩 Prosíme, napíšte nám na: konferencia@lucpredieta.com A zároveň priložte krátky úryvok (anotáciu) alebo zhrnutie vášho príspevku. Všetky príspevky prejdú výberom s ohľadom na tematickú a časovú kapacitu konferencie.
🕊️ Prečo to robíme?
Lebo dieťa nie je majetok. Nie je súdny spis. Nie je dôkaz. Dieťa je dar. A dar sa má chrániť, nie rozdeľovať.
Zostaňme na strane detí. Zdieľajme ich hlas. Hovorme nahlas. Príďme.
