Kategória: Aktuality

Súd rozhodol o návrate detí do USA k otcovi, aj keď ich to traumatizuje. Koľko ešte musí trpieť?

Ingrid je slovenská matka. Sabinka a Karolinka sú jej dve malé dcérky. Majú sedem a štyri roky. Ich domovom je Slovensko – tu chodia do školy, rozprávajú po slovensky, majú kamarátov, starých rodičov, stabilitu a pocit bezpečia. A predsa: slovenské súdy rozhodli, že ich musia opustiť. Majú byť odvedené do cudziny – do USA – k otcovi, od ktorého Ingrid pred rokmi utiekla.

Nie kvôli rozmaru, ale kvôli prežitiu. Kvôli násiliu. Kvôli alkoholu, drogám, zanedbávaniu. Kvôli ochrane detí.

Rozhodnutia bez empatie a bez dôkazov

Otec detí podal žalobu podľa Haagskeho dohovoru takmer rok po tom, ako Ingrid s deťmi legálne odišla na Slovensko – s jeho vedomím a súhlasom. V tom čase už deti žili v stabilnom slovenskom prostredí a boli na Slovensku riadne prihlásené do škôlky a školy.

Napriek tomu slovenské súdy rozhodli, že deti sa musia navrátiť – a to bez matky, ktorá nemá platné vízum a hrozí jej trestné stíhanie v USA, pretože deti „nevrátila“.

Súdy odmietli vypočuť deti aj odborníkov

Prípad bol zamietnutý Ústavným súdom SR. Predtým sa ním zaoberali aj krajský súd v Žiline a súd v Lučenci. O čo sa tieto súdy opreli?

• Zamietli návrh kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR), ktorý žiadal znalecké dokazovanie zamerané na stav detí a možné riziko návratu.
• Ignorovali skutočnosť, že matka nemôže deti sprevádzať do USA – z dôvodu zamietnutého víza a rizika trestného stíhania.
• Odmietli nezávislý znalecký posudok, ktorý upozorňoval na hrozbu vážnej psychickej ujmy, keby boli deti odtrhnuté od matky a navrátené do cudzieho prostredia.
• Nevypočuli deti, ktoré vyjadrili svoj názor, že nechcú opustiť Slovensko a chcú ostať so svojou matkou.

Odborníci: Rozhodnutie súdov je protiústavné a proti záujmu dieťaťa

JUDr. Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), tvrdí jasne:

„Súdy v prípade Ingrid závažným spôsobom porušili práva detí. Odmietli návrh kolízneho opatrovníka na znalecké dokazovanie. Nepreskúmali individuálne okolnosti a nerešpektovali judikatúru ESĽP.“

JUDr. Zuzana Pitoňáková dodáva:

„Súd zamietol znalecký posudok s argumentom, že rozhodnutie musí byť rýchle – napriek tomu, že konanie trvalo viac ako dva roky. To je právne aj logicky neprijateľné.“

JUDr. Iveta Rajtáková, právna zástupkyňa v iných prípadoch návratov detí, upozorňuje:

„Súdy často používajú Haagsky dohovor mechanicky, bez hlbšej analýzy najlepšieho záujmu konkrétneho dieťaťa. Právo nie je matematika – má slúžiť životu, nie ho ničiť.“

Európsky súd už raz rozhodol: Slovensko porušilo práva detí v podobnom prípade

V prípade Rajniaková vs. Slovenská republika, ESĽP v roku 2023 rozhodol, že Slovensko porušilo článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, pretože:

• nezohľadnilo najlepší záujem dieťaťa,
• odmietlo vykonať dôkazy,
• a mechanicky uplatnilo Haagsky dohovor bez dostatočného skúmania individuálnych okolností.

Rovnako ako v prípade Ingrid.

Aj vtedy bola matka Slovenka, otec cudzinec, aj vtedy išlo o násilie, zlyhanie systému v zahraničí, strach o deti a snahu o ochranu.

ESĽP vtedy povedal jasne: Slovenské súdy pochybili. Konali povrchne a porušili práva matky aj dieťaťa.

Aké poníženie ešte musia slovenské matky zažiť, kým ich spravodlivosť ochráni?

V prípade Ingrid:

• Deti môžu byť násilne deportované do krajiny, ktorú si nepamätajú,
• Matka čelí trestnému stíhaniu, ak ich bude chcieť nasledovať,
• Starí rodičia môžu ostať bez vnúčat,
• a dve malé deti môžu byť odtrhnuté od svojho jediného stabilného bezpečia – svojej mamy.

A to všetko so súhlasom slovenského súdu.

Deti nie sú batožina. Sú to ľudia.

Sabinka a Karolinka nie sú paragraf. Nie sú „vec“ návratu. Sú to deti. S citmi, potrebami, úzkosťami a strachmi. Majú právo byť vypočuté. Majú právo na bezpečie. Majú právo byť so svojou mamou.

Ak slovenské súdy budú aj naďalej rozhodovať bez vypočutia detí, bez rešpektovania stanovísk odborníkov, a budú sa odvolávať len na formálne paragrafy, potom spravodlivosť nie je slepá – je necitlivá.

Kto pomôže deťom, keď zlyhajú súdy?

Organizácia Lúč pre dieťa vyzýva:

• Zabráňte navráteniu detí bez zohľadnenia ich hlasu a psychického stavu.
• Rešpektujte rozhodnutia ESĽP, ako v prípade Rajniaková.
• Zmeňte prax slovenských súdov, ktorá robí z detí rukojemníkov paragrafov.

Počúvajme deti. Nie len paragrafy.

Podporte nás – stojíme pri deťoch, keď ich systém nechráni

V Lúči pre dieťa sa denne stretávame s príbehmi detí a mám, ktoré systém zlyháva ochrániť. Nie sme štátna inštitúcia. Nepoberáme dotácie. Bojujeme s tým, čo máme – hlasom verejnosti, pomocou dobrovoľníkov a vašou podporou.

Ak veríte, že deti si zaslúžia byť vypočuté, chránené a vyrastať v bezpečí, podporte nás. Vaša pomoc pomáha reálnym deťom – ako sú Sabinka, Karolinka, Peťko a mnohé ďalšie, ktorým hrozí nespravodlivosť v mene paragrafov.

Darovací účet:
IBAN: SK78 8330 0000 0025 0259 2287
Poznámka: DAR
Názov účtu: Lúč pre dieťa

📌 Aj malý dar môže ochrániť detský svet.
📌 Zdieľaním tohto príbehu pomáhate šíriť pravdu.
📌 Píšme spoločne nový príbeh – taký, kde dieťa nie je tovar, ale dar.

Ďakujeme, že stojíte pri nás.

Dve deti odtrhnuté od matky v mene „obvyklého pobytu“. Zákon zlyhal. Deti nie sú vec. Dieťa je dar, nie tovar.

Predstavte si, že ste dieťa. Zrazu vás chcú odtrhnúť od mamy, domova, kamarátov, školy, jazyka – od všetkého známeho. Máte len sedem rokov. Sedíte v izbe, trasiete sa a viete len jedno: nechcete odísť. Objímate mamu a dúfate, že vás pred svetom ochráni. No svet sa tvári, že vaše slzy nepočuje.

Presne to sa dnes deje na Slovensku.

Dve malé deti majú byť proti svojej vôli odobraté matke a vrátené do USA k otcovi. Slovenské súdy rozhodli o návrate – napriek tomu, že všetky odborné stanoviská, vrátane súdneho znalca, psychológov aj kolízneho opatrovníka, varovali pred psychickou traumou a odporúčali ponechať deti trvalo na Slovensku.

Znova a znova matka predkladala dôkazy: posudky, správy, žiadala výsluchy. Márne. Súd tieto dôkazy odmietol. Matka chcela ochrániť svoje deti, no zrazu čelí systému, ktorý s ňou nebojuje za deti – ale proti nej. A proti nim.

Najväčšou zbraňou sa pritom stalo jedno slovo: „obvyklý pobyt“.

Právny konštrukt, ktorý mal pôvodne chrániť deti pred únosmi, sa dnes v praxi mení na pascu. Používa sa ako nástroj – nie pre deti, ale proti nim. Bez ohľadu na to, kde sú šťastné, kde sú doma, kam patria. Bez ohľadu na ich vôľu.

Obvyklý pobyt? Kto ho určuje? Dieťa, ktoré nevie po anglicky, volá Slovensko domovom a trasie sa pred návratom za oceán?

O tieto deti sa dnes hrá neviditeľný súdny zápas. Žiadna zúčastnená inštitúcia – ani súdy, ani Ústavný súd, ani Európsky súd pre ľudské práva – nevypočula hlas detí. Žiadna nezasiahla, keď matka žiadala ochranu.

Deti si na Slovensku vybudovali nový život. Chodia do školy, majú kamarátov, rozprávajú len po slovensky. Ich matka – žena, ktorá odišla z násilného vzťahu a zložitého prostredia – im tu vybudovala bezpečný domov. A teraz jej hrozí, že jej deti zoberú. Nie preto, že by zlyhala ako matka. Ale preto, že ich nechce vrátiť tam, kde im hrozí psychická ujma.

Matka, ktorá chráni svoje deti, dnes čelí trestnému stíhaniu. Dieťa, ktoré plakalo pri výkone rozhodnutia a prosilo, aby nemuselo ísť, dnes čelí verdiktu, ktorý sa tvári ako „v záujme dieťaťa“. No záujem dieťaťa nie je paragraf. Záujem dieťaťa má oči. Má hlas. Má city. A volá o pomoc.

Voláme spolu s ním.

Pretože dieťa nie je kufor, ktorý sa posiela tam a späť.
Dieťa nie je majetok rodiča. Dieťa nie je nástroj pomsty.

Dieťa je dar.
A každý dar si zaslúži ochranu, nie obchodovanie.

 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN:
SK78 8330 0000 0025 0259 2287 poznámka : DAR