Kategória: O nás

Lúč pre Dieťa získalo akreditáciu na špecializované sociálne poradenstvo

Pridané do od Dagmar

Občianske združenie Lúč pre Dieťa dosiahlo významný míľnik vo svojej činnosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky udelilo organizácii akreditáciu na odbornú činnosť – špecializované sociálne poradenstvo ako samostatnú odbornú činnosť na obdobie dvoch rokov. Toto rozhodnutie je potvrdením odbornosti, kvality poskytovaných služieb a dlhodobého úsilia združenia pomáhať ľuďom v náročných životných situáciách.

Lúč pre Dieťa bude poskytovať špecializované sociálne poradenstvo fyzickým osobám a rodinám, ktoré sa vracajú zo zahraničia na územie Slovenskej republiky a nachádzajú sa v nepriaznivej sociálnej situácii. Cieľom tejto pomoci je podporiť ich sociálne začlenenie, schopnosť samostatne riešiť životné výzvy a orientovať sa v systéme sociálneho zabezpečenia. Služby budú poskytované terénnou formou na celom území Slovenskej republiky, aby boli dostupné čo najširšiemu okruhu ľudí, ktorí ich potrebujú.

Za vznikom a rozvojom občianskeho združenia stojí jeho zakladateľka, predsedníčka a štatutárna zástupkyňa Dagmar Szabó, ktorá sa dlhodobo venuje podpore rodín, detí a Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia. Jej víziou je vytvárať odborné, dostupné a ľudsky orientované služby, ktoré pomáhajú ľuďom znovu nájsť istotu, stabilitu a svoje miesto v spoločnosti. Vďaka jej odhodlaniu a vytrvalosti sa podarilo vybudovať organizáciu, ktorá dnes získala aj oficiálne uznanie prostredníctvom akreditácie ministerstva.

Odbornú garanciu poskytovaných služieb zabezpečuje Mgr. Miriam Kučerková, ktorá ako zodpovedná zástupkyňa úspešne preukázala svoju odbornú spôsobilosť pred Akreditačnou komisiou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Komisia potvrdila jej odborné vedomosti, znalosť legislatívy a pripravenosť vykonávať špecializované sociálne poradenstvo na vysokej profesionálnej úrovni.

Získanie akreditácie je pre Lúč pre Dieťa nielen ocenením doterajšej práce, ale aj záväzkom pokračovať v poskytovaní kvalitnej, odbornej a empatickej pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú. Veríme, že spojenie skúseností, odbornosti a ľudského prístupu bude aj naďalej prinášať svetlo, podporu a nové príležitosti rodinám a jednotlivcom po celom Slovensku.

Tím Lúč pre Dieťa

Dagmar Szabó prevzala nomináciu na národné ocenenie Srdce na dlani

Pridané do od Dagmar

Sú chvíle, keď sa rodiny ocitnú v situáciách, ktoré presahujú ich sily. V zahraničí, ďaleko od domova, v boji o vlastné deti. A práve vtedy prichádza pomoc, ktorá má skutočný význam.

Dagmar Szabó, pôsobiaca v Lúč pre dieťa, patrí medzi nominovaných na národné ocenenie „Srdce na dlani“ v kategórii dobrovoľníctvo s celospoločenským významom a nomináciu si osobne prevzala. Slávnostné oceňovanie sa uskutoční 24. marca v Čierny orol v Prešov.

Jej práca presahuje hranice krajín aj možností. Pomáha rodinám v zahraničí v boji o návrat neoprávnene odobratých detí, poskytuje odborné poradenstvo a stojí pri nich v najťažších momentoch. S empatiou, odbornosťou a vytrvalosťou dokáže meniť krízové situácie na príbehy nádeje.

Nie je to len pomoc. Je to sprevádzanie, podpora a viera, že aj tie najťažšie príbehy môžu mať šťastný koniec.

Pre Dagmar Szabó má toto ocenenie aj osobitný význam. Slávnostné odovzdávanie sa koná v jej rodnom meste Prešov – mieste, kde sa začal jej životný príbeh. Pochádza z Kokošovce, dnes však žije v Lehota pri Nitre. Napriek tomu v nej korene východu zostávajú silné – v jej hodnotách, odhodlaní aj v srdci, ktoré pomáha druhým bez hraníc.

Dagmar Szabó tak svojou dobrovoľníckou činnosťou ukazuje, že skutočná pomoc má silu meniť osudy – a prinášať svetlo tam, kde ho najviac treba.

Pomáha deťom vrátiť sa domov: Dagmar Szabó získala ocenenie Srdce na dlani 2025

Pridané do od Dagmar

V Nitrianskom kraji ocenili výnimočných ľudí, ktorí pomáhajú bez nároku na odmenu. Medzi nimi aj Dagmar Szabó za pomoc deťom v medzinárodných prípadoch.

Srdce, ktoré pomáha deťom nájsť cestu domov

Sú príbehy, ktoré sa nepíšu ľahko. Príbehy detí odlúčených od rodiny, v cudzej krajine, v neistote. A potom sú ľudia, ktorí im pomáhajú nájsť cestu späť. Medzi nich patrí aj Dagmar Szabó.

V rámci 15. ročníka oceňovania „Srdce na dlani 2025“, ktoré organizuje Nitrianske centrum dobrovoľníctva, bolo v Nitrianskom kraji prijatých až 33 nominácií nesúcich príbehy viac ako 80 dobrovoľníkov.

Nositeľov ocenenia spoznala verejnosť 3. decembra 2025 na slávnostnom podujatí v priestoroch Synagóga v Nitre. Medzi ocenenými bola aj Dagmar Szabó, ktorá získala ocenenie v kategórii sociálna práca a zdravotníctvo.

Dlhodobo sa venuje pomoci slovenským deťom odobratým v zahraničí. Poskytuje poradenstvo rodinám, stojí pri nich v najťažších chvíľach a pomáha im zvládať situácie, ktoré si mnohí ani nevedia predstaviť. Jej pomoc však nekončí pri slovách – deti aj osobne sprevádza na Slovensko, bližšie k domovu, k bezpečiu, k nádeji.

Je to práca, ktorá si vyžaduje silu, empatiu a obrovské srdce.

Dagmar Szabó ukazuje, že dobrovoľníctvo nie je len o pomoci. Je o ľudskosti. O tom, že nikto by nemal zostať sám – najmä nie dieťa.

Dieťa nie je príkaz

Pridané do od Dagmar

Príbeh matky, ktorej deti násilne odobrali v mene „najlepšieho záujmu“, otvára otázky, na ktoré systém často neodpovedá. Dá sa láska prikázať? A kto skutočne chráni deti, keď sa ich svet rozpadá?

Tak ako každý deň, aj ten dnešný začal telefonátom. Na druhej strane bola matka. Matka zo Slovenska. Matka, ktorá rozprávala svoj príbeh – tichý, zlomený, no o to hlasnejší vo svojej bolesti.

Jej deti odmietajú otca. Nie z trucu. Nie z rozmaru. Ale preto, čo prežili.
Snažila sa. Vysvetľovala, prosila, viedla ich k tomu, aby mali otca radi. No niektoré veci sa z pamäti vymazať nedajú.

Nasledovali stretnutia. Sociálni pracovníci, psychológovia, posudky. A napokon súd – na Slovensku.
Rozhodnutie padlo – deti majú byť umiestnené do centra, aby sa „naučili“ ľúbiť otca.

Naučili.

Ako sa učí láska?

Pre matku prichádzajú najťažšie dni. Dobrovoľne odovzdať vlastné deti. Pod hrozbou zákona, ktorý vraj koná v ich najlepšom záujme.
Naozaj?

Vyčerpali sa všetky možnosti?
Muselo to dôjsť až sem?
Prečo nikto neskúsil jemnejšie cesty, bezpečné priestory, čas?

Prišiel deň. Aj s políciou. Na Slovensku.
Plač. Krik. Prosby.
Deti odtrhnuté z náručia matky ako vec, ktorú treba presunúť.

A systém konal. Slepo. Hlucho.

Z minulosti vieme, čo často nasleduje. Deti začnú nenávidieť matku. Nie preto, že by ich zradila. Ale preto, že ich nedokázala ochrániť.

Dieťa nerozumie zákonu.
Dieťa nerozumie povinnosti milovať.
Dieťa, ktoré videlo násilie, si lásku nevynúti.

Tieto deti prežívajú niečo, čo si my dospelí často ani nedokážeme predstaviť.

Zastavme sa.

Deti nie sú nástroj pomsty.
Láska sa nedá nariadiť.
Vzťah si musí vybudovať dospelý – nie vynútiť dieťa.

Aj na Slovensku by sme na to nemali zabúdať.

Dieťa je DAR, nie tovar.

Dadík

Dieťa s kufrom: neprípustný model, ktorý rozdelil detstvo na tri domácnosti

Pridané do od Dagmar

Predstavte si osemročné dieťa, ktoré je stále zbalené.

Nie preto, že ide na výlet.
Nie preto, že má prázdniny.

Ale preto, že jeho život je rozdelený medzi tri domácnosti v jednom týždni.

Dnes som hovorila s matkou osemročného dieťaťa. Prípad sa odohráva vo Švajčiarsku.

Počas svojej práce som už počula množstvo príbehov o sporoch medzi rodičmi a o rozhodnutiach súdov. Myslela som si, že ma už len tak niečo neprekvapí.

Tento prípad ma však na chvíľu umlčal.

Súd rozhodol, že osemročné dieťa bude žiť takto:

  • 2 dni u otca
  • 2 dni u matky
  • 3 dni u pestúnskej rodiny

Takto vyzerá jeho týždeň.

Dieťa, ktoré žije z kufra

Z rozhovoru som pochopila ešte jednu vec.

Toto dieťa je prakticky stále zbalené v kufri.

Dva dni tu.
Dva dni tam.
Tri dni inde.

Stále presuny. Stále balenie. Stále nové prostredie, nové pravidlá, nová posteľ.

Veci sa presúvajú spolu s ním – oblečenie, školské potreby, hračky. Niečo zostane u jedného rodiča, niečo u druhého, niečo v pestúnskej rodine.

Ale veci sú vlastne to najmenej.

Horšie je to, čo sa deje v hlave osemročného dieťaťa.

Podľa slov matky je čoraz viac zmätené. Pýta sa otázky, ktoré by dieťa v tomto veku vôbec nemalo riešiť:

Kde vlastne bývam?
Kde mám svoje veci?
Kde je môj domov?

A možno najťažšia otázka zo všetkých:

Kde vlastne patrím?

Model, ktorý by nemal existovať

Práve preto je takýto model z pohľadu potrieb dieťaťa neprípustný.

Nie preto, že by jeden z rodičov musel byť nutne zlý alebo nebezpečný.
Ale preto, že osemročné dieťa jednoducho nemôže žiť stabilný život, ak sa jeho domov mení každé dva dni.

Dieťa potrebuje:

  • stabilitu
  • pocit bezpečia
  • predvídateľnosť
  • jeden jasný domov

Nie tri domácnosti v jednom týždni.

Striedavá starostlivosť – riešenie pre rodičov, nie pre deti?

V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o striedavej starostlivosti ako o modernom a spravodlivom riešení.

Spravodlivom pre koho?

Pre rodičov možno áno.

Ale pre dieťa?

Deti nepotrebujú spravodlivé rozdelenie času medzi dospelých.
Deti potrebujú domov.

Domov nie je miesto, kde sa presúvate každé dva dni.
Domov je miesto, kde viete, že tam patríte.

Dieťa nemá doplácať na rozhodnutia dospelých

Osobne som presvedčená o jednej veci:

Dieťa má mať jeden domov.

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, ak ich vzťah skončil a je potrebné hľadať riešenie, potom sa majú prispôsobiť dospelí.

Nie dieťa.

Ak sa má niekto striedať, potom sú to rodičia.

Nie osemročné dieťa, ktoré ešte len hľadá istotu vo svete.

Detstvo by nemalo vyzerať ako neustále balenie kufra.

Otvorme o tom diskusiu

Tento prípad zo Švajčiarska nie je len o jednej rodine.

Je aj o širšej otázke, ktorá sa objavuje v mnohých krajinách Európy.

Kde je hranica medzi právami rodičov a skutočnými potrebami dieťaťa?

Je spravodlivé rozdeliť si čas s dieťaťom presne na polovicu,
ak výsledkom je, že dieťa nemá jeden domov?

Alebo by sme mali začať uvažovať opačne:

že dieťa má mať jeden stabilný domov – a rodičia by sa mali prispôsobiť jemu, nie naopak.

Lúč pre dieťa: Dieťa je DAR, nie tovar. Kto chráni deti, keď škola popiera zodpovednosť?

Pridané do od Dagmar

V krátkom časovom období došlo v jednej škole k dvom mimoriadne závažným udalostiam. Najskôr k tragickému úmrtiu žiaka, ktorý počas vyučovania skočil zo strechy budovy školy, pričom podľa dostupných informácií bol k tomuto činu povzbudzovaný spolužiakmi. Následne k incidentu, pri ktorom došlo k streľbe z projektilov na guličky v priestoroch školy, opäť počas vyučovania.

Obe udalosti sa odohrali v čase, keď mali byť deti pod plnou ochranou školy. O to znepokojujúcejšia je snaha minimalizovať alebo popierať zodpovednosť za bezpečnosť žiakov.

Je nevyhnutné jasne pomenovať základný fakt: školská dochádzka je na Slovensku povinná. Deti sa v škole nenachádzajú na základe slobodnej voľby rodičov, ale na základe zákona. Práve preto nesie škola počas vyučovania plnú zodpovednosť za ochranu života, zdravia a dôstojnosti dieťaťa.

Dieťa nie je administratívna položka, štatistika ani problém, ktorý treba „uhrať“.
Dieťa je DAR, nie tovar.
A s darom sa zaobchádza s úctou, starostlivosťou a zodpovednosťou.

Zodpovednosť školy sa nemôže obmedziť len na formálny dozor. Zahŕňa aktívnu prevenciu šikany, rozpoznávanie varovných signálov psychickej tiesne, prácu s kolektívom, dôsledné dodržiavanie pravidiel a vytváranie bezpečného prostredia pre každé dieťa – nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Ak spolužiaci povzbudzujú dieťa k život ohrozujúcemu konaniu, nejde o nešťastnú náhodu. Ide o zlyhanie systému prevencie a ochrany. Ak sa počas vyučovania v škole objavia predmety, ktorými je možné ohroziť zdravie, ide o zlyhanie bezpečnostných mechanizmov.

Popieranie zodpovednosti neochraňuje deti. Chráni len reputáciu inštitúcií. Takýto prístup však vedie k prehlbovaniu nedôvery rodičov a k pocitu bezmocnosti, ktorý nemá v prostredí povinnej školskej dochádzky miesto.

Ako spoločnosť sme prijali zákon, ktorý ukladá deťom povinnosť chodiť do školy. Spolu s touto povinnosťou však musí prísť aj neochvejná garancia bezpečia. Bez nej sa vzdelávací systém mení na rizikové prostredie.

Na záver kladieme otázku, ktorú si dnes kladú mnohí rodičia:
Ak rodič necíti, že je jeho dieťa v škole v bezpečí, ako ho má s dôverou posielať tam, kde musí byť zo zákona?

Bezpečie detí nesmie byť vedľajším efektom fungovania školy. Musí byť jej základom.
Pretože dieťa je DAR, nie tovar.

Lúč pre dieťa

Dieťa je DAR, nie tovar

Pridané do od Dagmar

Myšlienka, ktorá vznikla zo skutočných príbehov rodín, dnes spája hodnoty ochrany detí, rodiny a ľudskej dôstojnosti doma aj v zahraničí.

Myšlienka „Dieťa je DAR, nie tovar“ vznikla z osobných skúseností, z príbehov rodín a detí, ktoré sa ocitli v systémoch bez hlasu a bez ochrany. Je to jednoduchá, ale zásadná veta, ktorá pripomína základnú pravdu: dieťa nie je predmetom rozhodovania, presúvania ani administratívnych procesov, ale jedinečnou ľudskou bytosťou s právom na rodinu, lásku a dôstojný život.

Občianske združenie Lúč pre Dieťa vzniklo 15. 05. 2015 práve s cieľom chrániť deti a podporovať rodiny, najmä v prípadoch neoprávneného odoberania detí v zahraničí. V našej práci vychádzame z presvedčenia, že prirodzeným miestom dieťaťa je rodina – matka, otec a deti.

Aby táto myšlienka nezostala len slovami, rozhodli sme sa jej dať pevné miesto v kalendári aj v povedomí spoločnosti prostredníctvom dvoch symbolických dní.

13. máj – Deň myšlienky „Dieťa je DAR, nie tovar“

Dňa 13. mája bola po prvýkrát zapísaná myšlienka „Dieťa je DAR, nie tovar“. Tento deň si pripomíname ako deň uvedomenia, svedomia a tichej reflexie. Je venovaný zamysleniu nad tým, ako spoločnosť pristupuje k deťom, akú zodpovednosť nesú dospelí a aké hodnoty chceme odovzdávať ďalším generáciám.

Deň myšlienky vytvára priestor pre osobné príbehy, blogy, svedectvá a symbolické gestá, ktoré upozorňujú na to, že ochrana dieťaťa sa začína rešpektom k jeho ľudskej hodnote.

13. máj je dňom, keď si pripomíname, že dieťa nie je vlastníctvom systému, ale darom pre rodinu a spoločnosť.

15. máj – Deň rodiny: Dieťa je DAR, nie tovar

Dňa 15. mája, v Medzinárodný deň rodiny, oslavujeme rodinu ako prirodzené a nenahraditeľné prostredie pre dieťa. Tento deň zdôrazňuje význam matky, otca a rodiny ako základného piliera spoločnosti a pripomína, že dieťa patrí predovšetkým domov – do bezpečia vzťahov a lásky.

Deň rodiny je venovaný radosti, spolupatričnosti, komunitným aktivitám a verejnému vyjadreniu hodnôt, na ktorých stojí život – rodina, zodpovednosť a ľudská dôstojnosť.

15. máj je dňom, keď oslavujeme rodinu a pripomíname si, že dieťa patrí domov – nie do systému.

Dva dni – jedna myšlienka

13. máj je dňom, keď sa myšlienka zrodila.
15. máj je dňom, keď ju žijeme.

Spolu tvoria symbolický rámec, ktorým chceme dlhodobo pripomínať, že ochrana detí nezačína paragrafmi, ale hodnotami – a že dieťa je vždy darom, nikdy tovarom.

Výzva pre obce, školy a rodiny

Pozývame obce, školy, škôlky, komunitné centrá, rodičov aj starých rodičov, aby sa k myšlienke „Dieťa je DAR, nie tovar“ aktívne pripojili a dali jej priestor vo svojom prostredí.

  • Obce môžu pripomenúť tieto dni symbolickými gestami, komunitnými stretnutiami či verejným vyjadrením podpory rodine.
  • Školy a školské zariadenia môžu otvoriť tému hodnoty dieťaťa a rodiny prostredníctvom diskusií, tvorivých aktivít alebo projektových dní.
  • Rodiny pozývame, aby sa v tieto dni zastavili, boli spolu a pripomenuli deťom, že sú darom – nie podľa výkonu, ale podľa toho, kým sú.

Nie je potrebné robiť veľké podujatia. Dôležité je urobiť úprimný krok – rozhovor, spoločný čas, malý symbol alebo jednoduché gesto.

Pridajte sa k nám.
Dieťa je DAR, nie tovar.

3.ročník Karneval a Lehotská šiška

Pridané do od Dagmar

V sobotu 17. januára 2026 sa Kultúrny dom v Lehote opäť zaplní smiechom, farbami masiek a vôňou čerstvých šišiek. Občianske združenie Lúč pre dieťa srdečne pozýva všetky rodiny na 3. ročník podujatia Karneval a Lehotská šiška, ktoré spája detskú radosť, tradície a komunitné stretnutie.

Karneval plný radosti

Podujatie začne o 14:00 hod. karnevalom pre deti aj dospelých. Deti v maskách si užijú veselé popoludnie, rodičia spoločný čas so svojimi ratolesťami v príjemnej atmosfére. Nebude chýbať cukrová vata, detský punč a dobrá nálada.

Súťaž Lehotská šiška – chuť tradície

Od 16:30 hod. sa začne ochutnávka súťažných šišiek a následne vyhodnotenie súťaže Lehotská šiška 2026. Domáce recepty, vôňa fašiangov a poctivá práca súťažiacich vytvoria jedinečný zážitok pre všetkých návštevníkov.

Počas ochutnávky nám podujatie prídu podporiť aj skupina Lehoťanka .Na harmonike Tóno Nováček,
atmosféru spríjemnia spevom naši Lehoťania.
Hudba a spev dodajú popoludniu pravú dedinskú pohodu.

Pohoda pre rodičov, zábava pre deti

Rodičia si môžu vychutnať kávu z rodinnej pražiarne Coffee Veronia, posedieť s priateľmi a podporiť miestne tradície. Súčasťou podujatia bude aj prezentácia výrobkov krúžku Šikovné ručičky v Lehote, ktorá predstaví tvorivosť miestnych šikovných rúk.

Základné informácie

📅 Dátum: sobota 17. 01. 2026
🕑 Čas: 14:00 – 20:00
📍 Miesto: Kultúrny dom Lehota

📩 Registrácia do súťaže Lehotská šiška a bližšie informácie:
📧 lucpredietal@gmail.com
📞 0950 392 103

Cesta do (ne)známa – prednáška na Slovenskom veľvyslanectve v Londýne

Pridané do od Dagmar

29. november 2025 | Londýn, Spojené kráľovstvo

Prednáška Cesta do (ne)známa, ktorú mala česť predniesť Dagmar Szabó, odborníčka s dlhoročnou praxou v oblasti ochrany detí a podpory rodín, sa uskutočnila na pôde Slovenského veľvyslanectva v Londýne. Podujatie bolo venované riaditeľom slovenských škôl, komunitným lídrom a zástupcom slovenských komunít vo Veľkej Británii.

Skúsenosti z praxe, ktoré presahujú hranice

Prednáška vychádzala z mojej dlhoročnej praxe v oblasti ochrany detí a podpory rodín v rámci organizácií Lúč pre dieťa. Zamerala sa na konkrétne životné situácie Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä vo Veľkej Británii, kde sa osobné príbehy často stretávajú s odlišným právnym, sociálnym a kultúrnym systémom.

Hlavným cieľom prednášky bolo priblížiť:

  • realitu rodín v cezhraničných rodinnoprávnych sporoch,
  • rozdiely medzi slovenským a britským rodinným a sociálnym systémom,
  • riziká neinformovanosti pri zásahoch sociálnych úradov,
  • dôsledky týchto procesov na dieťa, jeho identitu a psychické zdravie.

Dieťa medzi dvoma svetmi

Osobitný dôraz bol kladený na situácie, v ktorých sa dieťa ocitá medzi dvoma právnymi a sociálnymi systémami. V takýchto prípadoch môže dieťa stratiť kontakt s rodným jazykom, kultúrou či jedným z rodičov. Prednáška upozornila na potrebu vnímať dieťa nielen ako súčasť právneho konania, ale predovšetkým ako nositeľa dôsledkov všetkých rozhodnutí dospelých a inštitúcií.

Diskusia s účastníkmi potvrdila, že slovenské školy a komunity v zahraničí zohrávajú kľúčovú úlohu pri včasnom zachytení problémov a poskytovaní základnej opory deťom aj rodičom.

Význam prevencie a informovanosti

Prednáška Cesta do (ne)známa zdôraznila význam prevencie, informovanosti a dostupnej odbornej pomoci ešte pred vznikom krízových situácií. Riaditelia škôl a komunitní lídri boli zároveň povzbudení k spolupráci s odbornými organizáciami a k vytváraniu bezpečných priestorov pre deti v zahraničí.

„V medzinárodných prípadoch sa často neháda o paragrafy, ale o osudy detí.
Dieťa však nemôže niesť následky strachu, neinformovanosti ani zlyhaní systému.
Bez ohľadu na to, v ktorej krajine žije, má právo na bezpečie, identitu a dôstojnosť.“
Dagmar Szabó

Poďakovanie za podporu

Realizácia tejto prednášky bola možná vďaka finančnej podpore Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. Úprimne ďakujeme za podporu aktivít, ktoré posilňujú ochranu práv slovenských detí a rodín žijúcich mimo územia Slovenskej republiky a prispievajú k budovaniu silných a informovaných komunít v zahraničí.

Dagmar Szabó

Cesta do (ne)známa – pohľad z praxe Dagmar Szabó

Pridané do od Dagmar

Jednou z hlavných tematických línií konferencie DIEŤA JE DAR, NIE TOVAR bola prednáška Cesta do (ne)známa, ktorú som predniesla ja – Dagmar Szabó, zakladateľka Sunray for Children a Lúč pre dieťa.

Táto téma vznikla z mojej dlhoročnej práce s rodinami a deťmi, ktoré sa ocitli v zahraničí a v krízových životných situáciách. Zamerala som sa na realitu Slovákov žijúcich mimo Slovenska a na momenty, keď sa osobný príbeh stretáva s neznámym právnym, sociálnym a kultúrnym systémom – často bez potrebných informácií a ochrany.

Keď sa život v zahraničí zmení na boj o dieťa

Migrácia za prácou či lepšími podmienkami je dnes bežná. No v prípade rozpadu rodiny, domáceho násilia alebo zásahu zahraničných inštitúcií sa môže cesta za novým životom rýchlo zmeniť na cestu do (ne)známa.

V prednáške som poukázala na konkrétne situácie, s ktorými sa slovenské rodiny stretávajú:

  • odlišné rodinné a opatrovnícke právo,
  • zásahy sociálnych úradov bez dostatočného pochopenia rodinného kontextu,
  • jazykové a kultúrne bariéry,
  • komplikované cezhraničné súdne konania,
  • izoláciu rodiča a dieťaťa v cudzom prostredí.

Medzinárodný rozmer ochrany dieťaťa

Hlavný dôraz príspevku bol kladený na medzinárodnú problematiku rodinného práva a sociálneho systému, kde rozhodnutia úradov jedného štátu môžu zásadne ovplyvniť život dieťaťa v inom štáte. Zdôraznila som potrebu lepšej koordinácie medzi krajinami, rešpektovania kultúrnej identity dieťaťa a dôsledného uplatňovania princípu najlepšieho záujmu dieťaťa.

Upozornila som aj na nedostatočnú informovanosť rodičov ešte pred odchodom do zahraničia a na absenciu včasnej podpory v kritických momentoch.

Dieťa medzi dvoma systémami

Jedným z najsilnejších posolstiev prednášky bolo pomenovanie reality, v ktorej sa dieťa ocitá medzi dvoma systémami – právnymi, sociálnymi a často aj hodnotovými. V takýchto situáciách dieťa neraz stráca kontakt s jedným rodičom, s jazykom, kultúrou či širšou rodinou.

Zdôraznila som, že v medzinárodných prípadoch nemožno dieťa vnímať len ako súčasť právneho sporu. Dieťa je nositeľom dôsledkov všetkých rozhodnutí dospelých a inštitúcií.

Skúsenosť z praxe ako výzva k zmene

Prednáška Cesta do (ne)známa vychádzala z reálnych prípadov (anonymizovaných) a dlhoročných skúseností práce v oblasti ochrany detí a podpory rodín v zahraničí. Jej cieľom bolo nielen pomenovať problémy, ale aj vyzvať na:

  • systémové zmeny v medzinárodnej spolupráci,
  • lepšiu informovanosť rodín,
  • dostupnú odbornú pomoc aj mimo územia Slovenska,
  • citlivý a individuálny prístup k deťom v cezhraničných sporoch.

Posolstvo, ktoré presahuje hranice

Cesta do (ne)známa nie je len názvom prednášky. Je to realita mnohých slovenských detí a rodín. Bez ohľadu na krajinu, v ktorej dieťa žije, platí jedno základné pravidlo:

Dieťa nie je súčasťou konfliktu.
Dieťa nie je problém.
Dieťa je DAR – a jeho dôstojnosť musí stáť nad hranicami aj nad systémami.

Poďakovanie

Tento príspevok Cesta do (ne)známa mohol byť realizovaný vďaka finančnej podpore Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Úprimne ďakujeme za podporu aktivít, ktoré poukazujú na zložitú realitu života slovenských rodín v zahraničí a prispievajú k ochrane práv detí aj za hranicami Slovenskej republiky.

Dadík