Najlepší záujem detí bol ignorovaný: Prípad, ktorý prehliadol hlas odborníkov aj samých detí

Súd nariadil návrat dvoch dievčat do USA, hoci matke vízum zamietli a odborníci varovali pred vážnou ujmou.

Najlepší záujem detí bol ignorovaný: Prípad, ktorý prehliadol hlas odborníkov aj samých detí

Súd rozhodol o návrate dvoch malých dievčat do USA napriek hrozbe vážnej ujmy a nemožnosti návratu ich matky

V návratovom konaní podľa Haagskeho dohovoru slovenské súdy – Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Žiline – rozhodli o návrate dvoch maloletých sestier do Spojených štátov amerických. Toto rozhodnutie však prišlo napriek množstvu dôkazov o hrozbe vážnej psychickej ujmy, ktorú by deťom spôsobilo odlúčenie od ich matky, ako aj napriek faktu, že matke bol návrat do USA znemožnený – vízum umožňujúce jej stráviť v USA 6 mesiacov jej bolo zamietnuté.

Znalci varovali pred psychickou ujmou

Súd mal k dispozícii znalecký posudok PhDr. M.H., PhD., ako aj vyjadrenia Centra poradenstva a prevencie v Lučenci, ktoré potvrdili, že návrat detí do USA bez matky by predstavoval vážne riziko pre ich duševné zdravie. Kolízna opatrovníčka opakovane žiadala doplniť dokazovanie, navrhla aj výsluch znalkyne – no súdy tieto návrhy zamietli a odborné stanoviská nevyhodnotili v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Deti sú integrované v Slovensku a citovo naviazané na matku

Obe dievčatá žijú v Slovenskej republike už viac ako tri roky. Mladšia navštevuje materskú školu, staršia má na Slovensku školskú dochádzku a nemá znalosť anglického jazyka. Psychológovia potvrdili ich silnú citovú väzbu na matku, u staršej sestry sa nevyvinul vzťah k otcovi. Kolízna opatrovníčka upozornila, že ich násilné vytrhnutie z prostredia, kde sa cítia bezpečne, by mohlo spôsobiť dlhodobú ujmu.

Matke nebolo umožnené vrátiť sa do USA.

Kľúčovým faktom, ktorý súdy nebrali do úvahy, je, že matka nespĺňa podmienky na návrat do Spojených štátov – jej žiadosť o víza bola zamietnutá. V čase rozhodovania súdov teda neexistovala žiadna istota, že by mohla deti sprevádzať a zotrvať s nimi v USA. Navyše jej hrozí trestné stíhanie za tzv. únos, čo by mohlo viesť k jej zadržaniu. Súd však túto závažnú prekážku ignoroval.

Súdy obišli judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch výslovne zdôraznil, že rozhodnutia v návratových konaniach musia brať do úvahy psychické zdravie detí, názor kolízneho opatrovníka, nariadiť znalecké dokazovanie, zohľadniť dĺžku pobytu detí v novej krajine a ich zžitie sa s prostredím, ako aj existenciu reálnej možnosti, že ich rodič (zvyčajne matka) bude môcť deti sprevádzať a o ne sa starať.

Slovenské súdy však tieto aspekty nepreskúmali do hĺbky – rozhodli na základe formalistického výkladu dohovoru, bez prihliadnutia na skutočný životný kontext a na to, čo je pre deti najlepšie.

Hlas detí nebol vypočutý. Obe deti sa v deň dobrovoľného výkonu rozhodnutia, ktorý z vôle otca a najmä na radu jeho právnej zástupkyne, prebiehal za prítomnosti policajtov, hystericky bránili, ušli do izby a držali sa matky. Tento moment jasne odhalil, kde cítia bezpečie. Napriek tomu sa výkon rozhodnutia uskutočnil pod nátlakom, v príkrom rozpore s odporúčaniami znalcov a opatrovníka.

Odborné stanoviská, detské prežívanie aj ľudskosť boli ignorované

Celý prípad vyvoláva vážne obavy o schopnosť slovenského justičného systému plniť si záväzky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry ESĽP. Z odborného aj ľudského hľadiska ide o rozhodnutie, ktoré deťom spôsobilo trauma – a ktoré mohlo byť prijaté len vtedy, ak sa súd rozhodol ignorovať realitu.

Ak má byť „najlepší záujem dieťaťa“ skutočným princípom a nie len prázdnou frázou, musia súdy konať dôsledne, odborne a citlivo. Tento prípad ukazuje, že máme pred sebou ešte dlhú cestu.

Dieťa je dar.
A každý dar si zaslúži ochranu, nie obchodovanie.

💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN:
SK78 8330 0000 0025 0259 2287

Obvyklý pobyt“ – právna pasca, ktorá trhá deti od matiek

Dve deti odtrhnuté od matky v mene „obvyklého pobytu“. Zákon zlyhal. Deti nie sú vec. Dieťa je dar, nie tovar.

Predstavte si, že ste dieťa. Zrazu vás chcú odtrhnúť od mamy, domova, kamarátov, školy, jazyka – od všetkého známeho. Máte len sedem rokov. Sedíte v izbe, trasiete sa a viete len jedno: nechcete odísť. Objímate mamu a dúfate, že vás pred svetom ochráni. No svet sa tvári, že vaše slzy nepočuje.

Presne to sa dnes deje na Slovensku.

Dve malé deti majú byť proti svojej vôli odobraté matke a vrátené do USA k otcovi. Slovenské súdy rozhodli o návrate – napriek tomu, že všetky odborné stanoviská, vrátane súdneho znalca, psychológov aj kolízneho opatrovníka, varovali pred psychickou traumou a odporúčali ponechať deti trvalo na Slovensku.

Znova a znova matka predkladala dôkazy: posudky, správy, žiadala výsluchy. Márne. Súd tieto dôkazy odmietol. Matka chcela ochrániť svoje deti, no zrazu čelí systému, ktorý s ňou nebojuje za deti – ale proti nej. A proti nim.

Najväčšou zbraňou sa pritom stalo jedno slovo: „obvyklý pobyt“.

Právny konštrukt, ktorý mal pôvodne chrániť deti pred únosmi, sa dnes v praxi mení na pascu. Používa sa ako nástroj – nie pre deti, ale proti nim. Bez ohľadu na to, kde sú šťastné, kde sú doma, kam patria. Bez ohľadu na ich vôľu.

Obvyklý pobyt? Kto ho určuje? Dieťa, ktoré nevie po anglicky, volá Slovensko domovom a trasie sa pred návratom za oceán?

O tieto deti sa dnes hrá neviditeľný súdny zápas. Žiadna zúčastnená inštitúcia – ani súdy, ani Ústavný súd, ani Európsky súd pre ľudské práva – nevypočula hlas detí. Žiadna nezasiahla, keď matka žiadala ochranu.

Deti si na Slovensku vybudovali nový život. Chodia do školy, majú kamarátov, rozprávajú len po slovensky. Ich matka – žena, ktorá odišla z násilného vzťahu a zložitého prostredia – im tu vybudovala bezpečný domov. A teraz jej hrozí, že jej deti zoberú. Nie preto, že by zlyhala ako matka. Ale preto, že ich nechce vrátiť tam, kde im hrozí psychická ujma.

Matka, ktorá chráni svoje deti, dnes čelí trestnému stíhaniu. Dieťa, ktoré plakalo pri výkone rozhodnutia a prosilo, aby nemuselo ísť, dnes čelí verdiktu, ktorý sa tvári ako „v záujme dieťaťa“. No záujem dieťaťa nie je paragraf. Záujem dieťaťa má oči. Má hlas. Má city. A volá o pomoc.

Voláme spolu s ním.

Pretože dieťa nie je kufor, ktorý sa posiela tam a späť.
Dieťa nie je majetok rodiča. Dieťa nie je nástroj pomsty.

Dieťa je dar.
A každý dar si zaslúži ochranu, nie obchodovanie.

💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN:
SK78 8330 0000 0025 0259 2287

Boj matky o svoje dieťa: Príbeh s nádejou

Matke vzali dieťa po nehode, no po 7 mesiacoch boja ho získala späť. Príbeh odvahy a nádeje.

„Pred dvoma týždňami mi vzali dieťa v nemocnici,“ povedala ticho. **„Neurobila som nič zlé, ale napriek tomu mi ju odobrali.“

Začalo to nešťastne náhodou. Malá spadla z prebaľovacieho pultu – bola veľmi aktívna, v sekunde sa jej podarilo vykĺznuť, keď matka brala plienku. Vystrašená, no zodpovedná mama ju ihneď vzala k lekárom. Ten ich poslal domov s uistením, že sa nič vážne nestalo. No o pár dní sa objavila hrča na hlavičke.

Matku pohltila panika. Napriek uisteniu okolia, že je to bežné, vzala si dcérku na urgentné vyšetrenie. Tam sa však situácia dramaticky zmenila – spolupráca so sociálnou službou. Na deviaty deň prišlo kruté rozhodnutie: matka mohla dieťaťu ublížiť.

Keď som počúvala matkin príbeh, cítila som jej bolesť. Bolesť, ktorú neviem opísať slovami. Vysvetlila som jej všetky možnosti, poskytla kontakty na právničku, ktorá pomohla mnohým matkám v podobnej situácii.

Začal sa súdny proces. Tvrdý boj matka však nevzdala ani chvíľu. Po mesiacoch dlhých 7 mesiacoch boja, nás čakalo najťažšie.

Pojednávanie, ktoré malo trvať päť dní, sa zrazu preložilo o týždeň skôr. Trvalo len dve hodiny. A potom padlo rozhodnutie:

S okamžitou platnosťou sa dieťa vracia matke.

O štvrtej popoludní už matka držala svoju dcérku v náručí. Po siedmich mesiacoch odlúčenia, bolesti a nekonečných súdnych pojednávaní svoju princeznú konečne znova objať navždy.

Napriek víťazstvu sa však nič nevrátilo do starých koľají. Trpké odlúčenie narušilo vzťahy s rodinou, priateľmi, a hlavne – s dieťaťom. Bolo to ešte to isté dieťa?

No viem jedno – táto malá princezná a jej úžasná mama to zvládnu. Existuje nádej a šťastný koniec.

Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Dagmar Szabó

Dieťa je DAR, nie tovar. Pomôžte mi, aby sa dar vrátil domov.
Prispejte: FIO banka SK78 8330 0000 0025 0259 2287

Ďakujeme, Janka – po 5 rokoch boja za dieťa

V našej práci sa stretávame s mnohými príbehmi. Sú plné bolesti, bezmocnosti, ale aj nádeje. Dnes sa chceme podeliť o slová vďaky od Janky – mamy, ktorá si prešla náročným päťročným procesom, počas ktorého hľadala ochranu pre svoje dieťa.

Jej slová sú silné a úprimné. Píše o tom, ako sa ocitla v situácii, ktorú si nikto neželá – keď dieťa potrebuje ochranu a systém, ktorý by ho mal chrániť, zlyháva. Vtedy, ako píše, našla pomoc v organizácii Lúč pre Dieťa – a v osobe Dagmar Szabó.

„Pre mňa si bola slniečko, prístav nádeje. Ďakujem, že si mi venovala čas, keď som to najviac potrebovala.“

Tieto slová sú pre nás viac než poďakovanie. Sú pripomienkou toho, prečo to robíme. Aj keď to nie je ľahké. Aj keď niekedy bojujeme proti vetru.

„Keď systém, súdy, kuratela a ďalšie inštitúcie zlyhali, Lúč pre Dieťa bol mojou oporou.“

Ďakujeme ti, Janka, za dôveru. Ďakujeme, že sme mohli stáť po tvojom boku. A ďakujeme za krásne slová, ktoré dávajú silu aj nám – pokračovať ďalej.


📌 Viac o našej činnosti nájdete na: www.lucpredieta.com
📘 Sledujte nás na Facebooku: Lúč pre Dieťa
💛 Podporte našu činnosť, aby sme mohli pomáhať aj ďalším deťom a rodinám.

Dieťa je DAR, nie tovar.

Lúč pre Dieťa

„Keď zhasne detská izba“ – Svedectvo o tom, prečo bojujem za návrat detí domov

Detská izba je tichá. Posteľ úhľadne ustlaná. Na poličke plyšový medvedík. Ale dieťa tam nie je.

Toto je realita, ktorej čelím každý deň.
Volajú mi rodičia, ktorí prežívajú to, čo si nikto z nás nechce ani len predstaviť – ich dieťa bolo odobraté.
Nie preto, že by ho týrali. Nie preto, že by ho ohrozovali.
Volajú mi, lebo im bolo dieťa vzaté aj bez toho, aby tomu rozumeli.

Prvé stretnutie: šok a slzy
Prvé stretnutia trvajú často aj tri hodiny. Rodičia sú v šoku. Plačú. Nerozumejú, čo sa vlastne stalo.
Popisujú, ako im sociálni pracovníci odporučili podpísať „dobrovoľný súhlas“ s dočasným umiestnením dieťaťa na 8 týždňov.
„Len na chvíľu,“ povedali im.
Lenže tá chvíľa sa často premení na mesiace, roky… dokonca aj desaťročia.

Som tu pre nich – keď už iní nie sú
Moje meno je Dagmar Szabó a venujem sa pomoci rodinám, ktorým boli odobraté deti.
Nie som sudkyňa. Nie som úrad. Som človek, ktorý v tichosti bojuje s nimi a za nich.
Vysvetľujem im ich práva. Hľadám právnikov. Komunikujem so sociálkami. Učím ich zvládať krátke návštevy s deťmi – a ešte ťažšie rozlúčky.
Niekedy volajú ráno. Niekedy večer. A niekedy aj o polnoci, lebo nevedia, ako to prežiť.

Každý príbeh je iný, no všetky majú spoločné jedno
Každý prípad je iný. Iný úrad, iná rodina, iná situácia.
Ale vždy ide o to isté – o návrat dieťaťa domov.
Viem, aké je to ťažké. A viem aj to, aké je to nádherné, keď sa dieťa konečne vráti. Keď znovu znie smiech z detskej izby.
To je moment, kvôli ktorému to robím.

Prosím vás o pomoc
Túto prácu robím naplno, bez podpory štátu, bez inštitúcií za chrbtom.
Potrebujem vašu pomoc, aby som mohla pokračovať.

🎯 Vaša podpora pomôže:

zaplatiť právne služby pre rodičov,

zabezpečiť psychologickú pomoc deťom,

pokryť výdavky spojené s konzultáciami, cestami, materiálmi a mojou dostupnosťou.

🌟 Dieťa je DAR, nie tovar. Pomôžte mi, aby sa dar vrátil domov.
➡️ Prispejte: FIO banka SK78 8330 0000 0025 0259 2287
🌐 Viac informácií: www.lucpredieta.com
📘 Sledujte: Lúč pre Dieťa na Facebooku

Za každým úspešným návratom domov je množstvo tichých bojov, odvahy a nádeje.
Pomôžte mi, aby som mohla byť oporou aj ďalším rodičom, ktorí dnes zápasia o to najcennejšie – svoje dieťa.

S vďakou,
Dagmar Szabó
Lúč pre Dieťa


Autorka: Dagmar Szabó, Lúč pre Dieťa

Prípad krivého obvinenia zo sexuálneho zneužívania: Keď pravda vyjde najavo neskoro

V jednom z prípadov, ktoré sa dotýkajú podstaty rodiny a spravodlivosti, sa stretávame s príbehom otca z Českej republiky a matky zo Slovenska. Ich spoločný život bol poznačený závislosťou matky, ktorá bola aktívnou narkomankou. Dve spoločné deti žili s matkou, kým úrady nezasiahli a kvôli zanedbávaniu starostlivosti jej deti neodobrali. V tom čase bol otec detí v práci a o situácii sa dozvedel až neskôr.

Matka po odobratí detí prehlásila, že otec sexuálne zneužíval ich dcéru. Na základe jej výpovede bol otec krivo obvinený zo sexuálneho zneužívania a odsúdený na šesť rokov väzenia. Súdne konanie prebehlo veľmi rýchlo, bez možnosti dôsledného dokazovania a overovania výpovedí. Tento rozsudok mal drastický dopad na celú rodinu a vyvolal hlboké pochybnosti o spravodlivosti súdneho systému.

Zlom nastal, keď sa do prípadu aktívne zapojila babka detí. Požiadala o zverenie detí do svojej starostlivosti a následne boli presunuté do Českej republiky. Tam o prípad prejavili záujem české úrady, ktoré požiadali o presun väzneného otca aj s jurisdikciou.

V Česku sa prípad opätovne otvoril a konalo sa nové súdne pojednávanie, ktoré malo určiť, či je otec skutočne vinný. Tentoraz však prebehlo dôkladné vyšetrovanie, vrátane odborného vyšetrenia dieťaťa. Výsledky potvrdili, že otec dieťaťu nikdy neublížil a že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa dopustil sexuálneho zneužívania. V súdnych spisoch nebolo uvedené nič, čo by obvinenie podporovalo. Bolo zrejmé, že išlo o falošné a krivé obvinenie zo strany matky.

Po všetkých dlhých súdnych procesoch a vyčerpávajúcom dokazovaní, po troch rokoch právnych bojov v Českej republike, boli deti právoplatne zverené otcovi. Pravda napokon vyšla najavo a rodina sa mohla opäť zjednotiť – hoci za cenu troch premárnených rokov života a utrpenia.

Tento prípad je silným varovaním, ako rýchle rozhodnutia môžu zničiť nevinný život a rozbiť rodiny. Zároveň je však aj príkladom toho, že nádej existuje – v podobe blízkych, ktorí sa nevzdajú, a úradov, ktoré konajú spravodlivo, keď sa im dá priestor.

Organizácia Lúč pre dieťa stojí pri rodinách aj v týchto ťažkých momentoch. Pomáhajú, radia, bojujú – a niekedy aj zachraňujú životy a dôstojnosť tých, ktorí by inak ostali bez pomoci.

Nikdy sa nevzdávaj….. vždy vedie cesta !

Autor : Dagmar Szabó

Dieťa je DAR, nie tovar !

🔹 „Veď to je v poriadku, nie?“

Nie, nie je.

Oslovila ma matka dieťaťa, ktoré vzniklo na základe dohody medzi mnou a jeho otcom. On je gay, ja som lesba. Dohodli sme sa: on ma oplodní, ja vychovám dieťa sama. Bez očakávania záväzku. Lenže život nie je zmluva. Je to bytostné prepojenie – a najmä, je v ňom dieťa.

Dlho som to musela rozdýchať.
Keď som jej neskôr povedala:
„Viete, čo ste urobila?“
Ona odpovedala:
„Veď to je v poriadku, nie? Veď nič zlé.“

A práve tu sa niečo vo mne zlomilo.


👶 Dieťa nie je projekt. Nie je túzba. Je to život.

Pre ma to nie je len o „chcem dieťa“.
Nie je to o dospelých, ktorí si vymyslia svoje plány a potom čakajú, že dieťa sa im do nich prispôsobí.

Dieťa nemá byť výsledkom ješitnosti či módnej vlny.

💬 Ako sa bude cítiť v škôlke, v škole?
Keď sa ho spýtajú: „A ty nemáš ocka?“
Alebo mu spolužiaci povedia, že je „ine“, že je „divné“, že jeho rodina neexistuje.


🌍 Nie je to len problém Slovenska.

Aj keď niektorí hovoria, že „dnes je všetko normálne“, pravda je iná.
V žiadnej krajine sveta nie je dieťa vychovávané dvoma mamami alebo dvoma otcami chránené pred šikanou, výsmechom či pochybnosťami o vlastnej identite.
Skúsenosti z praxe, psychológovia, výpovede mladých ľudí – všetko potvrdzuje jedno:

👉 Deti z takýchto vzťahov trpia – nie pre svoju inakosť, ale pre rozhodnutia dospelých, ktoré ich predurčili.


Toto nie je boj proti láske. Toto je výzva na zodpovednosť.

Neútocím. NepohŅrdam. Len sa pýtam:
Kde v tom všetkom je dieťa?
Nie naše predstavy, nie naše túzby, ale konkrétne dieťa, ktoré raz bude hľadať samé seba.

🔺 Nie je v poriadku, aby malo dieťa dvoch otcov alebo dve mamy.
Nie preto, že to spoločnosť „neprijíma“, ale preto, že dieťa samo potrebuje prirodzený vzor – otca aj mamu.
A ak ho nemá, nech to nie je preto, že sme ho o to vedome pripravili.


💛 Najviac trpia deti. Pre našu ješitnosť.

My chceme. My rozhodujeme.
Ale oni to budú prežívať.
Oni ponesú dôsledky.

Ak sa naozaj bijeme za rovnosť, spravodlivosť, lásku – potom sa najprv postavme za to najzraniteľnejšie v tejto rovnici: za dieťa.

Autor : Dagmar

Lúč pre Dieťa – už 10 rokov svetlo nádeje pre deti a rodiny

10 rokov Lúč pre Dieťa

13. máj 2015, dve hodiny ráno. V tú noc prišiel ten názov – Lúč pre Dieťa. Odvtedy sa stal symbolom nádeje, osobného záväzku a viery, že aj v tme môže zasvietiť svetlo. Žltá farba, ktorú nesie náš názov, je farbou slnka, tepla a istoty. Takúto istotu sa snažíme dávať deťom, ktoré ju stratili.

Ja, Dagmar Szabó, som hrdá zakladateľka tejto organizácie. Lúč pre Dieťa vznikol ako odpoveď na množstvo zúfalých výkrikov od rodín, ktoré si prešli niečím, čo ich úplne zlomilo – a napriek tomu nenašli nikoho, kto by im vedel naozaj poradiť a pomôcť.

V mnohých prípadoch robíme to, čo by mal robiť štát – podávame pomocnú ruku tam, kde inštitúcie zlyhali alebo sa otočili chrbtom. Vypočujeme, poradíme, sprevádzame.

Viac ako 250 dlhodobých prípadov

Počas týchto rokov sme riešili viac než 250 prípadov, ktoré trvali dlhšie než šesť mesiacov. 9 prípadov trvá dodnes – už celé desaťročie. Denne trávime hodiny telefonickým poradenstvom, a podľa závažnosti sa stretávame osobne. V tých najťažších prípadoch sme rodičom oporou aj na súde – najmä v krajinách západnej Európy, kde sú rodinné súdy uzavreté. Tam nemôžeme byť prítomní priamo v pojednávacej miestnosti, ale sme nablízku. V čakárni. Na telefóne. S pohľadom, ktorý hovorí – Vydrž. Nie si na to sám.

Pomoc, ktorá sa nedá spočítať

Vzhľadom na to, že všetci pracujeme dobrovoľne, množstvo prípadov – najmä telefonických konzultácií – oficiálne neevidujeme. Napriek tomu vieme, že naša pomoc zanecháva stopu. V percentách z evidovaných prípadov:

  • 35 % – deti boli odobraté z rodiny, pomáhali sme pri návrate,
  • 20 % – hrozilo odňatie, keď už bola rodina pod dohľadom sociálnych služieb,
  • 27 % – vďaka včasnému poradenstvu sa podarilo odňatiu predísť,
  • 7 % – zomrel rodič alebo jednorodič, pomohli sme so zverením k širšej rodine,
  • 11 % – návratové konania.

Za každým číslom je príbeh. Slzy, zúfalstvo, ale aj nádej a obrovská radosť, keď sa dieťa môže vrátiť domov.

Individuálny prístup a ľudskosť

Naša práca nie je „systémová“. Ku každému prípadu pristupujeme individuálne. Počúvame. Radíme. Podporujeme. Veríme, že aj tam, kde už všetko vyzerá stratené, vždy vedie cesta. Preto je naším mottom:

„Nikdy sa nevzdávaj… vždy vedie cesta!“

A ešte niečo je pre nás kľúčové. Naše vnútorné presvedčenie, ktoré sa nemení:

„Dieťa je DAR, nie tovar.“

Toto nie je len veta. Je to skúsenosť. Žijeme v dobe, kde je poistná kartička dôležitejšia ako skutočné potreby dieťaťa. Kde sa z dieťaťa stáva „klient“ systému, „číslo na dotáciu“, „produkt“ v starostlivosti. Ale dieťa je živý človek. Citlivý. Zraniteľný. Hodný lásky.

Ďakujeme, že veríte v náš Lúč

Aj po 10 rokoch zostávame malým svetlom v tme – Lúčom pre Dieťa. Naše poslanie nie je jednoduché. Ale s trpezlivosťou, vytrvalosťou a podporou ľudí, ktorí nám dôverujú, môžeme pokračovať.

Autor: Dagmar Szabó

Členstvo

Stáť sa členom sa vždy oplatí. Budete mať možnosť pri organizovaní našich podujatí, zapájať sa do plánovania a navrhovať program.

Áno, Lúč pre Dieťa umožňuje stať sa jeho členom. Podľa Stanov občianskeho združenia Lúč pre Dieťa sa členom môže stať:

  • Občan Slovenskej republiky.
  • Občan iného členského štátu Európskej únie.
  • Občan inej krajiny s platným povolením na pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
  • Každý, kto súhlasí so stanovami združenia.

O prijatí za člena rozhoduje Predseda združenia a na prijatie nie je právny nárok. Členský príspevok je dobrovoľný, avšak odporúčaná ročná výška príspevku je:

  • Ročný dospelý: 30 eur
  • Ročné dieťa: 5 eur

Výhody členstva v Lúč pre Dieťa:

  • Členovia počas akcií združenia obdržia žetóny, za ktoré si môžu zakúpiť veci podľa vlastného výberu.
  • Zvýhodnené vstupné na naše podujatia
  • Možnosť zapájať sa do organizovania podujatí, plánovania a navrhovania programu.

Ako sa stať členom:

Ak máte záujem stať sa členom, je potrebné vyplniť prihlášku. Túto prihlášku nájdete pravdepodobne na webovej stránke Lúč pre Dieťa (ak existuje) alebo si ju môžete vyžiadať e-mailom či telefonicky.

Členský príspevok (dobrovoľný, odporúčaná výška je uvedená vyššie) je možné uhradiť osobne priamo zástupcom združenia alebo priamo na účet združenia do poznámky meno člena.

Názov účtu : Lúč pre Dieťa   FIO banka   SK78 8330 0000 0025 0259 2287

Pre získanie prihlášky a informácií o spôsoboch úhrady kontaktujte priamo Lúč pre Dieťa prostredníctvom emailu lucpredieta1gmail.com  alebo telefonicky 0950392103

Lúč pre Dieťa

Boj matky o svoje dieťa: Príbeh s nádejou

„Pred dvoma týždňami mi vzali dieťa v nemocnici,“ povedala ticho. **„Neurobila som nič zlé, ale napriek tomu mi ju odobrali.“

Začalo to nešťastne náhodou. Malá spadla z prebaľovacieho pultu – bola veľmi aktívna, v sekunde sa jej podarilo vykĺznuť, keď matka brala plienku. Vystrašená, no zodpovedná mama ju ihneď vzala k lekárom. Ten ich poslal domov s uistením, že sa nič vážne nestalo. No o pár dní sa objavila hrča na hlavičke.

Matku pohltila panika. Napriek uisteniu okolia, že je to bežné, vzala si dcérku na urgentné vyšetrenie. Tam sa však situácia dramaticky zmenila – spolupráca so sociálnou službou. Na deviaty deň prišlo kruté rozhodnutie: matka mohla dieťaťu ublížiť.

Keď som počúvala matkin príbeh, cítila som jej bolesť. Bolesť, ktorú neviem opísať slovami. Vysvetlila som jej všetky možnosti, poskytla kontakty na právničku, ktorá pomohla mnohým matkám v podobnej situácii.

Začal sa súdny proces. Tvrdý boj matka však nevzdala ani chvíľu. Po mesiacoch dlhých 7 mesiacoch boja, nás čakalo najťažšie.

Pojednávanie, ktoré malo trvať päť dní, sa zrazu preložilo o týždeň skôr. Trvalo len dve hodiny. A potom padlo rozhodnutie:

S okamžitou platnosťou sa dieťa vracia matke.

O štvrtej popoludní už matka držala svoju dcérku v náručí. Po siedmich mesiacoch odlúčenia, bolesti a nekonečných súdnych pojednávaní svoju princeznú konečne znova objať navždy.

Napriek víťazstvu sa však nič nevrátilo do starých koľají. Trpké odlúčenie narušilo vzťahy s rodinou, priateľmi, a hlavne – s dieťaťom. Bolo to ešte to isté dieťa?

No viem jedno – táto malá princezná a jej úžasná mama to zvládnu. Existuje nádej a šťastný koniec.

💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Dagmar Szabó