Kategória: O nás

Matke vzali dieťa po nehode, no po 7 mesiacoch boja ho získala späť. Príbeh odvahy a nádeje.

„Pred dvoma týždňami mi vzali dieťa v nemocnici,“ povedala ticho. **„Neurobila som nič zlé, ale napriek tomu mi ju odobrali.“

Začalo to nešťastne náhodou. Malá spadla z prebaľovacieho pultu – bola veľmi aktívna, v sekunde sa jej podarilo vykĺznuť, keď matka brala plienku. Vystrašená, no zodpovedná mama ju ihneď vzala k lekárom. Ten ich poslal domov s uistením, že sa nič vážne nestalo. No o pár dní sa objavila hrča na hlavičke.

Matku pohltila panika. Napriek uisteniu okolia, že je to bežné, vzala si dcérku na urgentné vyšetrenie. Tam sa však situácia dramaticky zmenila – spolupráca so sociálnou službou. Na deviaty deň prišlo kruté rozhodnutie: matka mohla dieťaťu ublížiť.

Keď som počúvala matkin príbeh, cítila som jej bolesť. Bolesť, ktorú neviem opísať slovami. Vysvetlila som jej všetky možnosti, poskytla kontakty na právničku, ktorá pomohla mnohým matkám v podobnej situácii.

Začal sa súdny proces. Tvrdý boj matka však nevzdala ani chvíľu. Po mesiacoch dlhých 7 mesiacoch boja, nás čakalo najťažšie.

Pojednávanie, ktoré malo trvať päť dní, sa zrazu preložilo o týždeň skôr. Trvalo len dve hodiny. A potom padlo rozhodnutie:

S okamžitou platnosťou sa dieťa vracia matke.

O štvrtej popoludní už matka držala svoju dcérku v náručí. Po siedmich mesiacoch odlúčenia, bolesti a nekonečných súdnych pojednávaní svoju princeznú konečne znova objať navždy.

Napriek víťazstvu sa však nič nevrátilo do starých koľají. Trpké odlúčenie narušilo vzťahy s rodinou, priateľmi, a hlavne – s dieťaťom. Bolo to ešte to isté dieťa?

No viem jedno – táto malá princezná a jej úžasná mama to zvládnu. Existuje nádej a šťastný koniec.

Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Dagmar Szabó

Dieťa je DAR, nie tovar. Pomôžte mi, aby sa dar vrátil domov.
Prispejte: FIO banka SK78 8330 0000 0025 0259 2287

V jednom z prípadov, ktoré sa dotýkajú podstaty rodiny a spravodlivosti, sa stretávame s príbehom otca z Českej republiky a matky zo Slovenska. Ich spoločný život bol poznačený závislosťou matky, ktorá bola aktívnou narkomankou. Dve spoločné deti žili s matkou, kým úrady nezasiahli a kvôli zanedbávaniu starostlivosti jej deti neodobrali. V tom čase bol otec detí v práci a o situácii sa dozvedel až neskôr.

Matka po odobratí detí prehlásila, že otec sexuálne zneužíval ich dcéru. Na základe jej výpovede bol otec krivo obvinený zo sexuálneho zneužívania a odsúdený na šesť rokov väzenia. Súdne konanie prebehlo veľmi rýchlo, bez možnosti dôsledného dokazovania a overovania výpovedí. Tento rozsudok mal drastický dopad na celú rodinu a vyvolal hlboké pochybnosti o spravodlivosti súdneho systému.

Zlom nastal, keď sa do prípadu aktívne zapojila babka detí. Požiadala o zverenie detí do svojej starostlivosti a následne boli presunuté do Českej republiky. Tam o prípad prejavili záujem české úrady, ktoré požiadali o presun väzneného otca aj s jurisdikciou.

V Česku sa prípad opätovne otvoril a konalo sa nové súdne pojednávanie, ktoré malo určiť, či je otec skutočne vinný. Tentoraz však prebehlo dôkladné vyšetrovanie, vrátane odborného vyšetrenia dieťaťa. Výsledky potvrdili, že otec dieťaťu nikdy neublížil a že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa dopustil sexuálneho zneužívania. V súdnych spisoch nebolo uvedené nič, čo by obvinenie podporovalo. Bolo zrejmé, že išlo o falošné a krivé obvinenie zo strany matky.

Po všetkých dlhých súdnych procesoch a vyčerpávajúcom dokazovaní, po troch rokoch právnych bojov v Českej republike, boli deti právoplatne zverené otcovi. Pravda napokon vyšla najavo a rodina sa mohla opäť zjednotiť – hoci za cenu troch premárnených rokov života a utrpenia.

Tento prípad je silným varovaním, ako rýchle rozhodnutia môžu zničiť nevinný život a rozbiť rodiny. Zároveň je však aj príkladom toho, že nádej existuje – v podobe blízkych, ktorí sa nevzdajú, a úradov, ktoré konajú spravodlivo, keď sa im dá priestor.

Organizácia Lúč pre dieťa stojí pri rodinách aj v týchto ťažkých momentoch. Pomáhajú, radia, bojujú – a niekedy aj zachraňujú životy a dôstojnosť tých, ktorí by inak ostali bez pomoci.

Nikdy sa nevzdávaj….. vždy vedie cesta !

Autor : Dagmar Szabó

🔹 „Veď to je v poriadku, nie?“

Nie, nie je.

Oslovila ma matka dieťaťa, ktoré vzniklo na základe dohody medzi mnou a jeho otcom. On je gay, ja som lesba. Dohodli sme sa: on ma oplodní, ja vychovám dieťa sama. Bez očakávania záväzku. Lenže život nie je zmluva. Je to bytostné prepojenie – a najmä, je v ňom dieťa.

Dlho som to musela rozdýchať.
Keď som jej neskôr povedala:
„Viete, čo ste urobila?“
Ona odpovedala:
„Veď to je v poriadku, nie? Veď nič zlé.“

A práve tu sa niečo vo mne zlomilo.

---

👶 Dieťa nie je projekt. Nie je túzba. Je to život.

Pre ma to nie je len o „chcem dieťa“.
Nie je to o dospelých, ktorí si vymyslia svoje plány a potom čakajú, že dieťa sa im do nich prispôsobí.

Dieťa nemá byť výsledkom ješitnosti či módnej vlny.

💬 Ako sa bude cítiť v škôlke, v škole?
Keď sa ho spýtajú: „A ty nemáš ocka?“
Alebo mu spolužiaci povedia, že je „ine“, že je „divné“, že jeho rodina neexistuje.

---

🌍 Nie je to len problém Slovenska.

Aj keď niektorí hovoria, že „dnes je všetko normálne“, pravda je iná.
V žiadnej krajine sveta nie je dieťa vychovávané dvoma mamami alebo dvoma otcami chránené pred šikanou, výsmechom či pochybnosťami o vlastnej identite.
Skúsenosti z praxe, psychológovia, výpovede mladých ľudí – všetko potvrdzuje jedno:

👉 Deti z takýchto vzťahov trpia – nie pre svoju inakosť, ale pre rozhodnutia dospelých, ktoré ich predurčili.

---

❗ Toto nie je boj proti láske. Toto je výzva na zodpovednosť.

Neútocím. NepohŅrdam. Len sa pýtam:
Kde v tom všetkom je dieťa?
Nie naše predstavy, nie naše túzby, ale konkrétne dieťa, ktoré raz bude hľadať samé seba.

🔺 Nie je v poriadku, aby malo dieťa dvoch otcov alebo dve mamy.
Nie preto, že to spoločnosť „neprijíma“, ale preto, že dieťa samo potrebuje prirodzený vzor – otca aj mamu.
A ak ho nemá, nech to nie je preto, že sme ho o to vedome pripravili.

---

💛 Najviac trpia deti. Pre našu ješitnosť.

My chceme. My rozhodujeme.
Ale oni to budú prežívať.
Oni ponesú dôsledky.

Ak sa naozaj bijeme za rovnosť, spravodlivosť, lásku – potom sa najprv postavme za to najzraniteľnejšie v tejto rovnici: za dieťa.

Autor : Dagmar

„Pred dvoma týždňami mi vzali dieťa v nemocnici,“ povedala ticho. **„Neurobila som nič zlé, ale napriek tomu mi ju odobrali.“

Začalo to nešťastne náhodou. Malá spadla z prebaľovacieho pultu – bola veľmi aktívna, v sekunde sa jej podarilo vykĺznuť, keď matka brala plienku. Vystrašená, no zodpovedná mama ju ihneď vzala k lekárom. Ten ich poslal domov s uistením, že sa nič vážne nestalo. No o pár dní sa objavila hrča na hlavičke.

Matku pohltila panika. Napriek uisteniu okolia, že je to bežné, vzala si dcérku na urgentné vyšetrenie. Tam sa však situácia dramaticky zmenila – spolupráca so sociálnou službou. Na deviaty deň prišlo kruté rozhodnutie: matka mohla dieťaťu ublížiť.

Keď som počúvala matkin príbeh, cítila som jej bolesť. Bolesť, ktorú neviem opísať slovami. Vysvetlila som jej všetky možnosti, poskytla kontakty na právničku, ktorá pomohla mnohým matkám v podobnej situácii.

Začal sa súdny proces. Tvrdý boj matka však nevzdala ani chvíľu. Po mesiacoch dlhých 7 mesiacoch boja, nás čakalo najťažšie.

Pojednávanie, ktoré malo trvať päť dní, sa zrazu preložilo o týždeň skôr. Trvalo len dve hodiny. A potom padlo rozhodnutie:

S okamžitou platnosťou sa dieťa vracia matke.

O štvrtej popoludní už matka držala svoju dcérku v náručí. Po siedmich mesiacoch odlúčenia, bolesti a nekonečných súdnych pojednávaní svoju princeznú konečne znova objať navždy.

Napriek víťazstvu sa však nič nevrátilo do starých koľají. Trpké odlúčenie narušilo vzťahy s rodinou, priateľmi, a hlavne – s dieťaťom. Bolo to ešte to isté dieťa?

No viem jedno – táto malá princezná a jej úžasná mama to zvládnu. Existuje nádej a šťastný koniec.

💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.

Dagmar Szabó

Aktuálny prípad odobratého dieťaťa. Podobných prípadov je viac. Matka dáva svedectvo, ktoré je úprimné a zároveň veľmi bolestivé. Odobrať dieťa bez dôvodu iba na základe podozrenia, sa nesmie. Dieťa má matku, starých rodičov, tety, príbuzných. Zaslúži si dostať sa na Slovensko a žiť s biologickou rodinou. Deti sa nemajú strácať v systéme.

Všetkým rodičom v UK s deťmi a hlavne s malými alebo pre tých čo plánujú si tu založiť rodinu tento rozhovor si treba vypočuť… táto spoveď sa ťažko počúva ale sú v nej veľmi cenné rady ako vaše ratolesti ochrániť ako postupovať v časoch beznádeje a bezmocnosti maminke prajem aby bola čo najskôr so svojím dieťatkom a netrvalo ich odlúčenie dlho .

Naša práca je náročná a bez obmedzenia pracovného času. Podporiť nás môžete dvomi percentami z Vašich daní na Slovensku, alebo priamo prevodom na náš účet SK78 8330 0000 0025 0259 2287 /do poznámky uveďte „DAR“/ Za každú podporu ďakujeme

Autor : Dagmar Szabó