Každý túži byť šťastný a očakáva, aby väčšinu života prežíval radosť. Človek je však presvedčený, že šťastie je prejav vonkajších okolností, preto ho chce dosiahnuť predovšetkým úspechom vo vonkajšom svete.
Ak sa mu nedarí, má snahu vidieť prekážky v daných okolnostiach, v ľuďoch, blízkych. Tento postoj podporuje moderná spoločnosť, ktorá ponúka človeku ilúziu nezávislosti, individualizmus, motivuje ho k spôsobu užívania si života bez hraníc a často bezohľadne voči druhým. Človek sa postupne odcudzuje sám sebe, rodine, prírode, paradoxne však očakávané šťastie nenachádza. Keď neskôr zistí, že možnosti naplnenia a to, čo mu k šťastiu bráni spočívajú v ňom samotnom, začne sa na seba, svoj život, na svoju rodinu pozerať novými očami. Preberie za seba zodpovednosť. Často hovoríme o zodpovednosti voči členom spoločnosti, rodine, sytému, menej často sa však hovorí o zodpovednosti, ktorú máme sami voči sebe. Spočíva na princípe slobodnej vôle a slobodného jednania. V tom je obsiahnutá veľká moc jednotlivca, s ktorou sa spája rovnako veľká zodpovednosť.
Náš život je oveľa viac než si dokážeme pripustiť, formovaný rodinou, jej históriou a príbehmi, vzorcami správania, ktoré sa prenášajú celkom nevedome z generácie na generáciu. Niekde z hĺbky duše sa riadime poriadkom a zákonmi, ktoré sú v nás transegeneračne zakódované a ktoré nás spájajú s archetypom rodiny. Slobodní a silní však môžeme byť len vtedy, keď sa vrátime k svojim koreňom, vypátrame pôvod svojich pocitov a zranení a keď znovuobjavíme svoje dôstojné miesto, ktoré nám právom prináleží. Vtedy budeme schopní pripustiť, že najvyššia hodnota, ktorá toto miesto vytvorila a je schopná ho udržiavať, je láska, vnútorná harmónia, pocit spolupatričnosti a vzájomná úcta medzi jej členmi.
Preberme zodpovednosť za stav svojho vedomia, za myšlienky, postoje a činy.
Vráťme súčasnej rodine miesto, ktoré jej odjakživa patrí. Vráťme jej hodnoty, ktoré jej prináležia, vráťme jej lásku, ktorá je prítomná v každom z nás. Ona nás za to odmení pocitom šťastia a spolupatričnosti. V každom z nás spočíva obrovská sila a moc, ktorou disponujeme a môžeme zmeniť svet k lepšiemu. Každý z nás môže prispieť významnou mierou. My sami môžeme rozhodnúť ako budeme žiť, kým chceme byť a ako sa budeme navzájom k sebe správať. Nemá zmysel zmenu očakávať od druhých. Nemá zmysel viniť druhých. Začnime od seba. Začnime v rodine. Buďme katalyzátorom tejto zmeny, ktorou v súčasnosti prechádza život na tejto zemi. Lebo len ak zmeníme seba, môžeme meniť svet. A náš príklad ovplyvní ďalších jedincov, predovšetkým ďalšie generácie.
A na záver citujem slová od autora Mahátma Gándhího: „Sám buď zmenou, ktorú si pre tento svet praješ.“
Autorka článku:
Eva Danková, terapeutka, viac na adrese:
www.psychoterapia-emdr.webnode.sk
