Sociálna služba chodí iba na podnet!

To znamená, že vo vašom okolí vás niekto nahlásil pre:

• – nadmerný hluk z bytu
• – časté a hlučné hádky
• – deti sú dlho hore a hlučné
• – v noci deti často plačú
• – časté návštevy do neskorej noci a vaše deti sú vyrušované, v čase nočného pokoja
• – deti chodia do škôlky a školy unavené, sú ospalé
• – deti chodia špinavé, hladné, prejavujú agresivitu
• -dieťa príde do školy zranené alebo s modrinou a vy nevysvetlite čo sa stalo
• – dieťa nechodí na pravidelné povinne prehliadky k lekárovi
• – dieťa neabsolvuje povinne očkovania
• – opakovane zabudnete na dopredu dohodnutú návštevu u lekára
• – deti sa pohybujú samé a bez dozoru, ostanú samé doma mladšie ako 12 ročné, ( do 12 roku dieťa nesmie byť bez doprovodu dospelého  ani minútu)

Nahlásiť majú za povinnosť pri zistení nedostatku:

1. – škola, učitelia
2. – lekár pri ošetrení alebo povinnej prehliadke
3. – sused
4. -polícia, napr. vaše dieťa sa pohybuje bez vášho dozoru mimo domova, školy v uniforme počas školskej výuky
5. -Stáva sa, že nahlásia aj anonymne okolo idúci, počuje hádku
6. -nahnevaný  bývalý  priatelia

Autorka: Dagmar Dureckova

Návšteva sociálneho servisu môže mať veľa dôvodov.

Je nutné zachovať pokoj a rozvahu. Na návštevu, šetrenie chodia iba na základe udania, podnetu. Máte viac možností.
Pokiaľ ste pracovne zaťažený, skúste sa dohodnúť na termíne, kedy vám to vyhovuje. Požiadajte ich o vysvetlenie, na akom základe vás kontaktujú. 
Mali by ste preukázať dobru vôľu a spoluprácu. Podľa závažnosti prípadu budu aj reagovať.

V žiadnom prípade nič nepodpisujte, pokiaľ na 100% všetkému nerozumiete.

Nech sa deje čokoľvek a hovoria, že ste zlý, alebo aké sú nedostatky, nič nepočúvajte. Snažte sa zachovať pokoj a rozvahu. Vysvetľujte a argumentujte.
Máte právo na tlmočníka, pokiaľ aj tak nerozumiete, mali by vám vysvetľovať jednoducho a zreteľne.

NEPODPÍŠTE DOBROVOĽNÉ ODOVZDANIE DETÍ!

Dobrovoľné odovzdanie detí je vážne a po podpise už sa nedá spätne nič urobiť.
Je to právny dôkaz, že deti dobrovoľne odovzdáte sociálnej službe, aby o nich rozhodla.

Uvedomte si, že sme prisťahovalci, Veľká Británia má svoje zákony a pravidlá. Pokiaľ chceme žiť v tejto krajine, musíme ich dodržiavať.

Autor: Dagmar Dureckova

Každý túži byť šťastný a očakáva, aby väčšinu života prežíval radosť. Človek je však presvedčený, že šťastie je prejav vonkajších okolností, preto ho chce dosiahnuť predovšetkým úspechom vo vonkajšom svete.
Ak sa mu nedarí, má snahu vidieť prekážky v daných okolnostiach, v ľuďoch, blízkych. Tento postoj podporuje moderná spoločnosť, ktorá ponúka človeku ilúziu nezávislosti, individualizmus, motivuje ho k spôsobu užívania si života bez hraníc a často bezohľadne voči druhým. Človek sa postupne odcudzuje sám sebe, rodine, prírode, paradoxne však očakávané šťastie nenachádza. Keď neskôr zistí, že možnosti naplnenia a to, čo mu k šťastiu bráni spočívajú v ňom samotnom, začne sa na seba, svoj život, na svoju rodinu pozerať novými očami. Preberie za seba zodpovednosť. Často hovoríme o zodpovednosti voči členom spoločnosti, rodine, sytému, menej často sa však hovorí o zodpovednosti, ktorú máme sami voči sebe. Spočíva na princípe slobodnej vôle a slobodného jednania. V tom je obsiahnutá veľká moc jednotlivca, s ktorou sa spája rovnako veľká zodpovednosť.
Náš život je oveľa viac než si dokážeme pripustiť, formovaný rodinou, jej históriou a príbehmi, vzorcami správania, ktoré sa prenášajú celkom nevedome z generácie na generáciu. Niekde z hĺbky duše sa riadime poriadkom a zákonmi, ktoré sú v nás transegeneračne zakódované a ktoré nás spájajú s archetypom rodiny. Slobodní a silní však môžeme byť len vtedy, keď sa vrátime k svojim koreňom, vypátrame pôvod svojich pocitov a zranení a keď znovuobjavíme svoje dôstojné miesto, ktoré nám právom prináleží. Vtedy budeme schopní pripustiť, že najvyššia hodnota, ktorá toto miesto vytvorila a je schopná ho udržiavať, je láska, vnútorná harmónia, pocit spolupatričnosti a vzájomná úcta medzi jej členmi.
Preberme zodpovednosť za stav svojho vedomia, za myšlienky, postoje a činy.
Vráťme súčasnej rodine miesto, ktoré jej odjakživa patrí. Vráťme jej hodnoty, ktoré jej prináležia, vráťme jej lásku, ktorá je prítomná v každom z nás. Ona nás za to odmení pocitom šťastia a spolupatričnosti. V každom z nás spočíva obrovská sila a moc, ktorou disponujeme a môžeme zmeniť svet k lepšiemu. Každý z nás môže prispieť významnou mierou. My sami môžeme rozhodnúť ako budeme žiť, kým chceme byť a ako sa budeme navzájom k sebe správať. Nemá zmysel zmenu očakávať od druhých. Nemá zmysel viniť druhých. Začnime od seba. Začnime v rodine. Buďme katalyzátorom tejto zmeny, ktorou v súčasnosti prechádza život na tejto zemi. Lebo len ak zmeníme seba, môžeme meniť svet. A náš príklad ovplyvní ďalších jedincov, predovšetkým ďalšie generácie.
A na záver citujem slová od autora Mahátma Gándhího: „Sám buď zmenou, ktorú si pre tento svet praješ.“