Ako si Češka zachránila syna

Přinášíme vám příběh, který se stal ve Velké Británii

Jsem Češka a už tři roky mám přítele, který se narodil v Turecku a již 17 let žije ve Velké Británii.

V lednu 2016 se nám narodil syn. Narodil se v České republice a má moje příjmení, národnost i trvalý pobyt v ČR. V březnu 2016 jsem se za mým partnerem do Velké Británie vrátila spolu se synem, ale začaly nám velké potíže. Partner začal užívat drogy a marihuanu a já jsem byla striktně proti. Hádky se díky tomu stupňovaly a v červnu se stalo, že se vrátil domů opět pod vlivem drog. Snažila jsem se věc řešit a dostat ho z domu, vše pomohla vyřešit až přivolaná policie, která následně kontaktovala sociální službu.

Ta nejdříve zkoumala zdravotní záznamy u našich lékařů, zda jsme neměli již dříve problémy s užíváním omamných látek. Chodili jsme na konzultace, partner sliboval, že přestane drogy užívat, ale bohužel se tak nestalo. Musela mu  být odebrána také licence na provozování taxislužby, podmíněná negativními testy na drogy.

V té době jsem byla již v kontaktu s partnerovou bývalou ženou, která mne varovala, že s partnerem byly problémy již dříve.

Situace se vyvíjela tak, že partner s drogami přestal, ale začal z něho být cítit alkohol. Od narození syna jsem na alkohol a cigaretový kouř alergická a vadí mi, nechtěla jsem se synem být v takovém prostředí.16. června 2016 jsem proto odjela zpět do ČR a vrátila se do Velké Británie až posledního září.

Návrat jsem oznámila sociální pracovnici a ta nás přišla za několik dní navštívit. Věděla, že máme neshody ohledně partnerova pití. O všem jsem ji informovala, protože jsem chtěla, aby ho to přinutilo už konečně otevřít oči. Nechodil domů opilý, ale cítila jsem z něj každý den cigarety a pivo, a to mi vadilo, protože celý byt páchl jako v hospodě. Asi za týden přišla sociální pracovnice s tím, že případ uzavírá, že partner nesmí přijít domů, když si popije. Musí zůstat s  kamarády a vrátit se domů, až bude střízlivý. Pokud se něco stane, vše mám sociální pracovnici nahlásit.

Ještě v ten samý den jsem se měla setkat s kamarádkou ve městě, cestou jsem potkala dva partnerovy kamarády. Jednoho z kamarádů nemá partner rád, bezdůvodně na něho žárlí. Na chvíli jsem se s nimi zastavila, kamarádi se podívali na syna a zeptali, jak se máme a pak jsem pokračovala v cestě na smluvený sraz.

Po schůzce s kamarádkou se mne manžel na střetnutí s kamarády vyptával, nic jsem mu netajila. Přišel domů asi půl hodiny po mně a už od dveří následovala scéna, ve které mne obvinil ze lži o setkání s kamarády. Nechápala jsem, proč řeší takovou hloupost, až jsem si všimla, že je opilý. Snažila jsem se ho tudíž vyprovodit z bytu, protože dnes podepsal dohodu, ale odmítal se vzdálit. Protože jsem chtěla odejít tedy sama, vzal telefon a volal svým kamarádům. Vyrozuměla jsem, že mluví o mně a synovi a začala jsem se bát, co se bude dít.

Odešla jsem nakrmit syna před spaním a slyšela, že někdo přijel. Byli to partnerovi kamarádi. Partner na mne začal křičet, a já jsem řekla jeho kamarádům, aby ho okamžitě odvedli, nebo zavolám policii. Šla jsem zpět do pokoje a najednou ke mně partner přišel, protože mi údajně chtěl něco říct. Chytil mne za vlasy, druhou rukou za ústa a vyčítal mi, že jsem ho shodila před jeho kamarády. Když jsem začala křičet, kamarádi ho ihned ode mne odtrhli a odvedli pryč.

Shodou okolností jsem právě v té chvíli dostala sms od partnerovy bývalé ženy s dotazem, jak se máme. Byla jsem v šoku a  proto jsem jí napsala o tom, co se stalo. Přiznala, že se také u nich už dřív odehrávalo něco podobného před dětmi a že bych měla zavolat policii. V noci pak už byl klid, proto jsem napsala sociální pracovnici až ráno, jestli se za ní mohu zastavit, protože jsem potřebovala získat informace, jaké mám možnosti, jestliže takto nemohu již s partnerem dál žít. Domluvily jsme se na další týden. Za půl hodiny po našem rozhovoru mi znovu telefonovala, že bylo podáno hlášení o domácím násilí na mé osobě.

Věděla jsem, že to musela nahlásit jedině partnerova bývalá žena, která se mi posléze omlouvala, neboť se bála, aby se nestalo něco horšího.

Na druhý den mne přijel navštívit vedoucí sociální pracovník s varováním, že partner se k nám nesmí přiblížit, a pokud by se tak stalo, musím okamžitě volat policii, jinak budeme muset jít k soudu. Zeptal se mne, jestli chci věc řešit soudně, s čímž jsem nesouhlasila. Sám řekl, že on by také nechtěl, protože já a syn jsme velmi pěkná rodina, ale že je to velký risk a on musí ochránit mého syna. Musím ho tedy přesvědčit, že spolupracuji jako doposud a že mne přijde o víkendu navštívit sociální pracovnice, která má také malé děti a může mi také finančně vypomoct. Sociální služba mi údajně takto může pomoci 3-6 měsíců.

V neděli ráno mne nato vzbudila policie, které jsem musela říct všechno, co se stalo a také si pak jeli pro partnera, kterého vzali na výslech a zadrželi na 12 hodin.

Následovalo pondělí, úterý a stále mne nikdo nekontaktoval, ani se nezajímal, zda jsme v pořádku.

Pouze se mnou přes internet pokusil spojit partner.

Informoval mne, že se telefonoval s vedoucím sociálním pracovníkem, který byl u nás před víkendem, protože neviděl syna čtyři dny. Dostal informace, že se k nám nesmí ani přiblížit, vůbec nás kontaktovat a že se bude muset jít léčit ze závislosti na alkohol a k lékaři na testy. Vysvětlil vedoucímu pracovníkovi, že nemůže současně platit nájem tam, kde nyní bydlí a za byt, kde bydlím já se synem, a zda by mi mohli pomoci sehnat nouzové bydlení. Sociální pracovník se ale vyjádřil, že to není tak jednoduché, musím se spojit s majitelem domu sama a požádat také o sociální příspěvek na bydlení. Cena za nájem a další služby by byla pro mne ale i tak příliš vysoká, i když bych dostala příspěvek na dítě, na který čekám a příspěvek na bydlení.  Partner se  snažil problém vysvětlit. Sociální pracovník ho ale odbyl, že to není jeho problém.

Bála jsem se, že nás takto nepřímo tlačí dolů, aby měli šanci odebrat nám syna.

Syn pro mne znamená všechno. Partner se k synovi nikdy nechoval špatně, a také nakonec sám navrhl, abych naše dítě odvezla do České republiky a tímto jej ochránila.

Autorka: Mamina a Dagmar Dureckova

Stretnutie dieťaťa s druhým rodičom

Ako to má správne prebiehať

Prostredníctvom súdneho rozhodnutia, alebo písomnej dohody sa dieťa odovzdá druhému rodičovi. Určené je miesto odovzdania a čas.
Po stretnutí si druhý rodič dieťa prevezme. Je dôležité vedieť zdravotný stav dieťaťa. Stretnutie má prebehnúť v kľude a priateľskej atmosfére.

Rodič po prevzatí s dieťaťom trávi čas v rámci možností tak, aby sa porozprávali, navštívili miesta vhodné pre dieťa. Zodpovedný rodič vopred vymyslí program na celý čas. Potrebne je prispôsobiť k veku dieťaťa. Zábavne stredisko, kino, prechádzka do parku, ZOO, kúpalisko, k sebe domov…Je to vymedzený čas pre rodiča s dieťaťom. Počas tohto stretnutia nezabúdajte, že dieťa je hladné a smädné. Vy ste zodpovedný za dieťa po všetkých stránkach.

Ošatenie je najlepšie keď má dieťa náhradné u druhého rodiča, aby bolo zabezpečené a nedochádzalo k zbytočným problémom.

Pre odovzdanie dieťaťa späť je tiež presne určené miesto a čas. Stať sa môže čokoľvek, je potrebné všetko vopred oznámiť, meškanie, dohodnúť posun času. Vždy v písomnej forme a so súhlasom druhého rodiča. Pri odovzdávaní a vrátení dieťaťa majú byť prítomný rodičia. Nie je vhodné, aby sa do tohto stretávania zapájali vaši partneri. Vo väčšine prípadov iba zbytočne vyhrocujú, aj tak už ťažkú situáciu deti.

Každý rodič si musí uvedomiť, že dieťa je váš dar nie nástroj na vaše spori. Preto vždy sa snažte riešiť primerane a priateľsky. Pokiaľ mate nedoriešené veci, riešte ich mimo vašich detí.

Autorka: Dagmar Dureckova

Komunikácia po rozvode (rozchode) rodičov ohľadne detí

Komunikácia po rozchode

Zvládnuť komunikáciu po rozvode alebo rozchode je zložité. Rodičia by mali komunikovať výhradne  v písomnej forme prostredníctvom emailu, sms.

Zodpovedný rodičia si musia uvedomiť a rozlišovať čo je komunikácia ohľadne detí a čo ich osobná komunikácia. Rodičovská zodpovednosť a rodičovské práva musia byť dodržané aj napriek zlej komunikácii medzi sebou.

Rodičovská zodpovednosť je starať sa o dieťa a poskytnúť potreby dieťaťa. Strava, ošatenie, vzdelávanie , vhodne využitý  voľný čas vrámci možnosti. Poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

Medzi rodičovské práva patrí kontakt s dieťaťom aj po rozchode, rozvode. Informovanosť o zdravotnom stave dieťaťa. Tu je potrebné informovať v písomnej forme čo z dieťaťom presne je, aké ochorenie, presná diagnóza. V prípade úrazu kde sa to stalo a za akých okolností,kde sa dieťa nachádza, lekársku správu, návrh liečenia a dĺžka liečenia. Obaja rodičia majú právo rozprávať s lekárom a konzultovať ohľadne liečenia.

Alimenty vo Veľkej Británii zabezpečujú nato vytvorené organizácie. Táto organizácia preverí vašu finančnú situáciu a na základe tohto zistenia vymeria výšku vyživovacej povinnosti. To je vaša povinnosť plniť si v plnom rozsahu. V prípade omeškania vás tento úrad vyzve  aby ste si váš záväzok splnili. Rodič čo platí alimenty nemá povinnosť nič naviac platiť.  Môže poskytnúť vreckové počas kontaktu, pokiaľ uzná za vhodné ako odmenu.

Rodič, ktorý má dieťa vo výchove ma zvážiť aké krúžky, tábory vyberie. Krúžky majú naozaj navštevovať detí podľa ich záľub. Krúžky nenahrádzajú starostlivosť o dieťa do večerných hodín namiesto rodičov. Tábor počas prázdnin by mal byť jeden, čo je skoro 2 týždne. Prázdniny sú na spoločné prežitie rodiny v kľude a bez povinnosti. Druhy rodič má tiež právo na svoje dieťa 2 až 3 týždne čo je dôležité na pevné väzby.

Je veľa rodičov, čo nemôžu, nevedia komunikovať medzi sebou. V takom prípade mate viac možností. Pokúsiť sa písomne, v prípade nevhodnej komunikácie, druhý rodič ponižuje, atakuje, napadá a neustále píše vždy o inom ako o podstate, deťoch. Vyhľadajte prostredníka – právnika, mediátora alebo organizáciu kto bude namiesto vás komunikovať.

Mama, otec ste rodičia a nikto na svete to nezmení….. Vaše deti dosť trpia rozchodom vás dvoch a tak sa snažte aby čo najmenej trpeli. Deti si to nezaslúžia, sú vaša budúcnosť, vaša radosť.

Dieťa je najcennejší dar.

Autorka: Dagmar Dureckova

Dohoda rodičov o styku s dieťaťom na čas po rozvode (rozchode)

Dohoda rodiča o styku s dieťaťom

Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je dôležitý na zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa ma riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi, je to neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v čl. I § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom aj pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo.

Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú.

Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. júla 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005)

Znenie dohody musí byť určité, aby jej plnenie v prípade rozporov bolo možné vynútiť.

Dohoda je potrebná rodičov o styku s dieťaťom  vtedy, keď rodičia dieťaťa  sa rozvedú, rozídu , nežijú spolu v jednej domácnosti.

Podstatnou dohody o styku s maloletým dieťaťom je:
– identifikácia rodičov a maloletého
– u maloletých detí určenie, ktorý z rodičov má maloletého v osobnej starostlivosti a vymedzenie styku druhého rodiča s maloletým

Tento styk musí byť presne definovaný:
– určenie miesta, času a dňa prevzatia dieťaťa
– určenie miesta, času a dňa odovzdania dieťaťa

  • * Nemôže teda znieť neurčito, že rodičia sa dohodli na neobmedzenom styku s maloletým. 
    * Skutočný styk môže prebiehať aj ústnou dohodou, no znenie dohody musí byť určité, aby v prípade porušenia tejto dohody bolo možné dohodu vykonať aj núteným výkonom.

Rodičia si môžu dohodu upraviť počas konania o rozvode, alebo kedykoľvek neskôr. V prípade, ak rodičia uzatvoria dohodu počas konania o rozvode, stane sa dohoda súčasťou rozsudku o rozvode.
Súd o styku teda rozhodovať nebude, iba do rozsudku zakomponuje dohodu rodičov. V prípade, ak súd posúdi dohodu rodičov ako nepriaznivú a nevyhovujúcu pre dieťa, rozhodne o styku dieťaťa s rodičmi autoritatívny rozsudkom.
Okrem záujmov dieťaťa by mal súd rovnako skúmať aj jeho názor na dohodu. Súd dohodu dieťaťu riadne vysvetliť a aplikovať na každodenný život a následne zistiť názor dieťaťa. Samozrejme, ak to je primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého dieťaťa (neviaže sa na žiaden vek).

Dohoda uzatvorená po právoplatnom rozvode manželstva taktiež podlieha schváleniu zo strany súdu. Príslušným je súd v obvode ktorého ma maloletý svoj trvalý pobyt, alebo kde má maloleté dieťa obvyklý  pobyt.

Takúto dohodu je potrebné vyhotoviť a môžte mimosúdne potvrdiť prostredníctvom mediátora.

V prípade bránenia kontaktu je možnosť privolať na asistenciu políciu, marenie kontaktu. Pokiaľ to trvá dlhodobo je potrebné požiadať súdne.

 

Zdroj: www.etrend.sk/eshop/vzory-zmluv/dohoda-o-styku-s-dietatom.html

Autorka Dagmar Dureckova

Prvá reportáž – Lúč pre Dieťa

Naozaj sa to deje!
Je smutné, koľko odobratých detí v zahraničí je Slovenských a Českých.

V reportáži sú iba 3 príbehy, nakoľko je stanovený čas. Verím, že to je iba začiatok našej snahy. Všetci rodičia si želajú návrat milovaných detí do svojho náručia.
Bohužiaľ, nie vždy je to možné. Našim cieľom je pomôcť deťom k svojím blízkym. Zachovať biologické väzby, rodičia, súrodenci, starý rodičia  a ostatná blízka rodina.

Blaho DIEŤAŤA je na 1. mieste.

Ktoré vytrhnuté dieťa od rodičov je šťastné? Nech sa stalo čokoľvek najprv je dôležité prešetriť skutočnosti a až potom konať.
Podozrenie nie je najlepší záujem. Skutok sa nestal, no deti nie sú zo svojím rodičom. Prečo? Anonymné udanie predsa sa nerovná skutku.

Každé D I E Ť A má právo na návrat do svojej krajiny.

Odkaz:

www.rtvs.sk/televizia/archiv/11713/126347

Autorka Dagmar Dureckova