Danka

Chodievala do UK za rodičmi. Všetky prázdniny , voľná, so súhlasom školy aj predlžené. Po úspešnom ukončení školy našla si brigádu počas prázdnin. Začal školský rok a tak pokračovala v štúdiu vo Veľkej Británii. Škola ju bavila. Všetko bolo v poriadku. Zaľúbila sa do muža francúzskej národností. Po krátkej známosti otehotnela. Keď bola v 3 mesiaci, mladý muž sa vzdialil. Nedal o sebe nič vedieť v roku 2011. Po narodení malého, keď mal 2 roky, obdržala list, že mladý muž nie je ten, za koho sa vydával ale uplne niekto iný. Neskôr sa dozvedela, že dlhodobo žil na falošných dokumentoch a pri kontrole sa dostal do tábora na deportáciu. Tu začala nočná mora. Začalo súdne konanie za účelom kontaktu a otcovstva. Kontaktovali CIPC , kde oznámili, že pre tento prípad nemôžu nič urobiť. Právnik ten nám nevedel poradiť. Našli sme prostredníctvom ambasády – odporúčali Martina Belicu. Ten nás iba zaviedol, namiesto pomoci nám uškodil. V tom čase sa rozhodovalo či matka s dieťatkom opustí Veľkú Britániu. Na jeho vysvetlenie, že nesmieme opustiť, keďže začal súdny proces ostali. CIPC tvrdil to isté. V tom čase ešte nebolo ani prvé pojednávanie. Začali súdne pojednávania, zo začiatku aj 2x do týždňa, neskôr 1x za mesiac. Počas celého procesu súd nevydal rozhodnutie, že je otcom a ani o rodičovských právach. Na rodnom liste bol otec neznámy. Po 2 rokoch boja na súde bola matka dieťaťa obvinená, že dieťa je veľmi naviazané na matku a to je zlé. V tedy nastal zvrat, že niečo nie je v poriadku. Dostala sa informácia, že žiadosť na azyl mal potencionálny otec po 5x zamietnutý. Jedinou šancou bolo mať kontakt s malým. No zákon sa zmenil a tak potreboval dostať dieťa do opatery aby ho nedeportovali. Všetko mal naplánované, matka sa stala obeťou, porodiť dieťa. Keď to celé všetci pochopili, matka zbalila to najnutnejšie aj malého a bola vyvezená preč z UK. Stalo sa to v koncom roka 2014. Hneď bydlisko matky navštívila polícia a snažili sa zistiť kde je matka. O 2 dní bolo súdne pojednávanie vo Veľkej Británii, kde súd vydal súdny rozkaz zákaz vycestovania z UK. Dieťa bolo socialkou pripravený na odobratie a danie do pestúnskej výchovy. Nie je to jediný prípad, kedy si imigrant takýmto spôsobom legalizuje pobyt. Po zverejnení, že matka s dieťaťom sú na Slovenskú začala ďalšia rana pod pás. Všetci boli presvedčený, že tak ako radili právnici na slovenskú, najprv podľa slovenského práva musí byť otec zapísaný v rodnom liste, následne musí mať rodičovské práva priznané súdnym príkazom. Preukázať toto, právnemu zástupcovi a až tak začne súdny proces. V skutočnosti CIPC nepreveroval, iba ich potvrdil totožnosť, sudkyňa mechanický uznala, že je otcom a tak začal ťažký dlhočizný boj. Jediný rodič je matka. Kurátorka dieťaťa navštívila byt, prešetrila pomery, dieťa nevidela. Napriek tomu, odporúčala dieťa vrátiť do krajiny obvyklého pobytu UK, v tej dobe už dieťa žilo vyše roka na slovensku a trvalý pobyt malo dieťa iba na slovensku. Sud rozhodol, že dieťa ostáva na slovensku. Bolo podané odvolanie, ktoré sa zmenilo na dovolanie. Dieťa ostáva na slovensku po viac ako 4 rokoch súdnych konaní.Tu je jeden obrovský kopanec, tento muž nikdy nebol na slovensku, právnemu zástupcovi nepreukázal svoju totožnosť. Súd si tak isto nepreveril, on nemá rodný list, nič čím by sa dalo zistiť kto to je. Napriek tomu naše slovensko chránilo záujem  imigranta v deportačnom režime. Matka je tresne stíhaná potencionálnym otcom v UK za únos vlastného dieťaťa, dieťa ktoré nemá otca. Súd skončil v začiatkom roku 2019.

Zničené roky bojom o záchranu dieťaťa, strach, obavy čo bude ďalej. Súdne pojednávania, právnici, čas, financie. To je len zlomok toho, čo zničilo život dieťaťa aj matky.

Totožných prípadov v zahraničí je veľa. Ich počet narastá, najjednoduchšia cesta ako si legalizovať pobyt v krajine. To už začína aj na v Slovenskej republike.

Autorka: Dagmar