V krátkom časovom období došlo v jednej škole k dvom mimoriadne závažným udalostiam. Najskôr k tragickému úmrtiu žiaka, ktorý počas vyučovania skočil zo strechy budovy školy, pričom podľa dostupných informácií bol k tomuto činu povzbudzovaný spolužiakmi. Následne k incidentu, pri ktorom došlo k streľbe z projektilov na guličky v priestoroch školy, opäť počas vyučovania.
Obe udalosti sa odohrali v čase, keď mali byť deti pod plnou ochranou školy. O to znepokojujúcejšia je snaha minimalizovať alebo popierať zodpovednosť za bezpečnosť žiakov.
Je nevyhnutné jasne pomenovať základný fakt: školská dochádzka je na Slovensku povinná. Deti sa v škole nenachádzajú na základe slobodnej voľby rodičov, ale na základe zákona. Práve preto nesie škola počas vyučovania plnú zodpovednosť za ochranu života, zdravia a dôstojnosti dieťaťa.
Dieťa nie je administratívna položka, štatistika ani problém, ktorý treba „uhrať“.
Dieťa je DAR, nie tovar.
A s darom sa zaobchádza s úctou, starostlivosťou a zodpovednosťou.
Zodpovednosť školy sa nemôže obmedziť len na formálny dozor. Zahŕňa aktívnu prevenciu šikany, rozpoznávanie varovných signálov psychickej tiesne, prácu s kolektívom, dôsledné dodržiavanie pravidiel a vytváranie bezpečného prostredia pre každé dieťa – nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Ak spolužiaci povzbudzujú dieťa k život ohrozujúcemu konaniu, nejde o nešťastnú náhodu. Ide o zlyhanie systému prevencie a ochrany. Ak sa počas vyučovania v škole objavia predmety, ktorými je možné ohroziť zdravie, ide o zlyhanie bezpečnostných mechanizmov.
Popieranie zodpovednosti neochraňuje deti. Chráni len reputáciu inštitúcií. Takýto prístup však vedie k prehlbovaniu nedôvery rodičov a k pocitu bezmocnosti, ktorý nemá v prostredí povinnej školskej dochádzky miesto.
Ako spoločnosť sme prijali zákon, ktorý ukladá deťom povinnosť chodiť do školy. Spolu s touto povinnosťou však musí prísť aj neochvejná garancia bezpečia. Bez nej sa vzdelávací systém mení na rizikové prostredie.
Na záver kladieme otázku, ktorú si dnes kladú mnohí rodičia:
Ak rodič necíti, že je jeho dieťa v škole v bezpečí, ako ho má s dôverou posielať tam, kde musí byť zo zákona?
Bezpečie detí nesmie byť vedľajším efektom fungovania školy. Musí byť jej základom.
Pretože dieťa je DAR, nie tovar.
Lúč pre dieťa
