Počas rokov mojej praxe, v ktorej som sa snažila nezištne pomáhať druhým, prešlo mojimi rukami množstvo príbehov. Ťažkých, bolestivých, nespravodlivých. Myslela som si, že ma už nič nedokáže prekvapiť.
Mýlila som sa.
Pri jednom dlhom rozhovore s klientkou som pochopila, ako dokážeme pod zámienkou „najlepšieho záujmu dieťaťa“ urobiť presný opak – dieťa zlomiť.
Otec označil matku za alkoholičku. Tvrdil, že nie je schopná sa o dieťa postarať. Zároveň však matku v minulosti týral. Ona nikdy nevyhľadala lekársku pomoc, neobrátila sa na políciu, nežiadala o odbornú podporu. Možno zo strachu, možno z bezmocnosti.
Dieťa bolo napokon umiestnené do pestúnskej starostlivosti.
Po čase prišlo rozhodnutie súdu:
dva dni u matky, dva dni u otca a tri dni u pestúnov.
Na papieri to možno vyzerá ako kompromis. V realite je to chaos.
Tento model trvá roky.
Matka bola pritom dlhodobo sledovaná. Denne sa preverovalo, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Dva roky boli všetky výsledky negatívne. Napriek tomu súd nezmenil nastavenie.
Dieťa medzitým chradne.
Je vychudnuté. Odmieta jesť. Nevníma, kam patrí. Nemá domov – len kufor, s ktorým sa presúva z miesta na miesto.
Tri domácnosti. Tri rôzne svety. Tri odlišné pravidlá. Iné jedlo, iný režim, iné očakávania.
A nikde istota.
Žiadne „tu som doma“.
Žiadna vlastná posteľ.
Žiadny bezpečný priestor, kam sa môže vrátiť.
Neviem si ani predstaviť ten zmätok v detskej hlave.
Kde je v tomto všetkom najlepší záujem dieťaťa?
Tento príbeh sa neodohráva v krajine bez systému. Deje sa vo Švajčiarsku – krajine, ktorú považujeme za vyspelú, stabilnú, funkčnú.
A predsa.
Ako je možné, že v mene ochrany dieťaťa mu vezmeme základ – pocit domova?
Ako je možné, že z jedného domova vytvoríme tri a nazveme to riešením?
Ako dlho ešte potrvá, kým bude toto dieťa skutočne v bezpečí?
Dieťa potrebuje viac než spravodlivé rozdelenie času.
Potrebuje zakoreniť. Potrebuje stabilitu. Potrebuje cítiť, že niekam patrí.
Dieťa nie je projekt.
Nie je kompromis.
Nie je kufor, ktorý sa presúva podľa rozhodnutia.
Dieťa je DAR, nie tovar !
A zaslúži si domov.
Dagmar Szabó
