Záznam faktov s RTVS

Do slnečnej stredy som sa prebudil skôr, ako zvyčajne a ani som nepotreboval, aby moje motorické schopnosti naštartoval budík, ktorý je treba, aby viac nerušil, vypnúť.
Takéto samovoľné, nenásilné a príjemné vstávanie sa väčšinou deje, aspoň teda v mojom prípade, vždy ak nasleduje – ak ma vo dni čaká, čosi veľké na čo sa teším.

Kým sa dostanem ďalej, k podstate, musím sa zastaviť a málinko pofilozofovať o absurdite, resp. o protichodnosti toho, čo som povedal, napísal, a toho ako to v skutočnosti je. Pretože tešiť sa, že ideme riešiť veci, ktoré by sme boli radi, aby neexistovali zaváňa masochyzmom a vodokázačstvom a vínopiťstvom. Tieto dve nové slová vyjadrujúce fenomén dnešnej doby “vodokázač vínopič” si zapamätajte a s otvorenými očami a ušami hľadajte situácie vo vašom okolí, ku ktorým sa hodia a kľudne mi ich napíšte do komentu k článku. Rád si prečítam, kde všade sa vyskytuje „zrada tvrdení“ a určite sa tomu povenujeme.

Na druhej strane však rovnakú prebúdzaciu energiu mi dokáže dať aj plán, ktorý má zmysel, význam vykonať. A práve ten sa stal mojim pohonom tentokrát.

Dnes sme totiž spolu s kolegynkami, ktorích príspevky ste už mali možnosť čítať, mali stretnutie s pani redaktorkou Lydiou Kokavcovou z relácie Reportéri ktorú môžete vidieť na STV1 už tento pondelok 22.05.2017 o 22:05 a v ktorej sa dozviete viac o problémoch, s ktorými sa žiaľ potýka čoraz viac rodičov. Hovorilo sa o príčinách ktoré vedú k odobratiu detí, tiež o spôsoboch riešenia týchto situácií zainteresovanými inštitúciami, o nepochopiteľných záveroch, ku ktorým v mnohých prípadoch dochádza, o ich dopade a vplyve na dieťa i najbližšie okolie a o mnohom inom.

 

Ak si teda nájdete v pondelok večer čas a zapnete si jednotku, určite sa dozviete o problematike ktorou sa nezisková organizácia Lúč pre Dieťa zaoberá viac.

A na záver vám prajem, nech je každý deň takým  v ktorom niečo veľké dokážete, takým do ktorého bude radosť sa prebudiť.

Peter

 

ilustračné foto: autor

Potreby detí a potreby rodičov

Ponúkam  pohľad terapeutky Inso Kim Berg na potreby detí a rodičov, ktoré zdokumentovala na základe svojich skúseností, a ktoré využívam, ako všeobecné pracovné hypotézy v systemickej psychoterapii.  Zároveň ich predkladám na zamyslenie najmä rodičom detí, ale aj odbornej a laickej verejnosti. Tieto slová by možno mohli visieť aj na nástenkách súdov, sociálnych úradov, polícii, školách a ďalších inštitúciách, ktoré pracujú s deťmi.

Čo majú radi deti:

  • deti by chceli, aby ich rodičia boli na nich pyšní
  • deti potrebujú robiť rodičom (učiteľom, vychovávateľom…) radosť, aby sa z nich tešili
  • deti od útleho veku potrebujú byť súčasťou určitej sociálnej skupiny
  • deti potrebujú byť aktívne a zúčastňovať sa aktivít druhých
  • deti sú zvedavé a sú nadšené pre nové veci
  • deti sú radi prekvapované a chcú prekvapovať druhých
  • deti radi vyjadrujú druhým svoje názory
  • deti sa radi rozhodujú, preto im dávame možnosti a hľadáme priestor, kde by sa mohli rozhodnúť. Vyjadrujeme im tak dôveru. Aj keď je to vždy riziko, vypláca sa, pretože dieťa vyrastá s pocitom, že mu niekto dôveruje.

Čo si prajú rodičia:

  • aj rodičia chcú byť pyšní na svoje deti
  • potrebujú mať pozitívny vplyv na svoje deti
  • potrebujú počuť  názory na svoje deti, v čom sú ich deti dobré
  • rodičia chcú dobré vzdelanie pre svoje deti, dobrý základ pre ich budúcnosť potrebujú vedieť, že ich deti sa budú mať lepšie
  • rodičia chcú mať dobré vzťahy so svojimi deťmi
  • rodičia chcú mať nádej vo svojich deťoch
  • chcú byť dobrými rodičmi, potrebujú to cítiť, že nimi aj sú (keď prichádzajú na terapiu majú veľký strach, že budú obvinení, ako sú obviňovaní v škole, u lekára, na súde…)

Inso Kim Berg  bola známou odborníčkou v práci predovšetkým s problémovými rodinami, s delikventnou mládežou a ich rodinami.  Svojim prístupom a na riešenie orientovanou terapiou zmenila pohľad na rodinu a na prácu s ňou. Navzdory odlišnosti rodín, mnoho odborníkov  tvrdí, že kľúčové je naučiť sa pracovať s rodinami, ktoré sú plné bezmocnosti a zlosti, cítia sa obmedzované, nie sú motivované a sú v odpore, ktoré nechcú aby sa s nimi pracovalo. Pracovníci  by mali mať jasnú predstavu o tom ako s takýmito rodinami pracovať. Práve svojimi konceptmi o spolupráci Inso Kim Berg túto požiadavku splnila. Z môjho pohľadu   v knihe „Posilnenie rodiny“ ponúka prístup diametrálne odlišný než je  zvykom v  inštitúciách na Slovensku.  Z toho dôvodu by jej odkaz  mohol byť inšpiráciou a modelom pre prácu s rodinami a to nielen na Slovensku.

„Každý o rodine vie toho veľa, pretože sme v nejakej rodine vyrastali všetci. A predsa, čím viac vieme, tým viac sa zdá, že vieme menej. Všetky rodiny vyzerajú rovnako, a predsa je každá iná. Rodina je úžasná inštitúcia, je zdrojom toľkej hrdosti i toľkej hanby, je tak posilňujúca i tak vyčerpávajúca, tak starostlivá i tak náročná, tak zrozumiteľná i tak mätúca.“      Inso Kim Berg (1934-2007)

 

Autorka článku: Eva Danková,  pracuje ako terapeutka,

Viac na adrese:

www.psychoterapia-emdr.webnode.sk