V tejto dobe corona vírus nám zmenil život. Naše deti prežívajú ťažké obdobie izolácie bez kamarátov, starých rodičov, tiet, ujov. Pozerajú na prázdne ihriská pod oknami ich bytov. Deti, škola a rodičia nájdu spoločne riešenie.
Nie je ľahké sa zorientovať v tejto zmätenej dobe plnej emócií z novovzniknutej mimoriadnej situácie. Toto obdobie so sebou prináša obrovské zmeny, rôzne emócie a my máme pocit akoby už nič nebolo také ako predtým. Na niečo také nik z nás nebol pripravený a ani nemohol byť.
Prihováram sa preto touto virtuálnou cestou, v týchto neľahkých časoch, hlavne k vám moji milí priatelia – rodičia, vážení učitelia a s rovnakou váhou i k vám – študenti, žiaci. Hromadné zatváranie škôl sa ukázalo ako dôležité flexibilné opatrenie krízového štábu vytvoreného vládou Slovenskej republiky v boji proti corona vírusu. S odstupom času sa toto urgentne implementované opatrenie skutočne ukázalo ako vysoko účinné opatrenie v prevencii šírenia nákazy. Pretože zdravie nás, našich blízkych a detí je tým najvzácnejším pilierom a stavebným kameňom v živote. Preto si ho musíme chrániť.
Dnes je situácia skutočne iná. Školy zívajú prázdnotou, deti sú doma s obmedzeniami na vychádzky a voľný pohyb v prírode na čerstvom vzduchu, ktorý práve deti tak mimoriadne potrebujú pre svoju duševnú a fyzickú pohodu a správny vývin. My všetci tak spolu čelíme rôznym novým životným výzvam a musíme sa prispôsobiť novým okolnostiam. Každý z nás je dôležitý, každý prikladá ruku k dielu k optimalizovaniu novovzniknutých podmienok.
Učitelia sa snažia vyučovať a usmerňovať žiakov na diaľku prostredníctvom internetu cez rôzne edukačné portály a komunikačné kanály, pričom samotní pedagógovia priznali, že na takúto situáciu, žiaľ, mnohí z nich neboli ani z ďaleka pripravení. Ministerstvo školstva už minulosti poskytovalo učiteľom kreatívne možnosti virtuálnej výučby, chýbala však priebežná implementácia do programu a potrebné skúsenosti a zručnosti. Dnes, ako sa javí, je opodstatnená situácia a podmienky pre aplikovanie virtuálnej výučby detí do praxe, no nič sa však nemá preháňať. Verím, že práve tieto obojstranné skúsenosti budú učiteľom a rovnako i žiakom veľkým prínosom a začiatkom nových možností výučby do budúcnosti, z ktorých budeme môcť veľa čerpať.
Netreba však zabúdať i na dôležitý aspek psychohygieny, pretože dlhodobý stav izolácie je obrovským náporom na psychiku nielen detí, ale rovnako i dospelých ľudí. Nedostatok podnetov a stimulov z prostredia môže ľahko viesť k poklesu, či výkyvu nálad až depresívnym stavom. Deti sú obmedzované a tak nemôžu vykonávať svoje bežné činnosti, na ktoré boli zvyknuté. U rodín žijúcich na vidieku v rodinných domoch s vlastným pozemkom sa javí situácia o trošku výhodnejšia z hľadiska slobodnejšieho pohybu na čerstvom vzduchu. Omnoho dramatickejšie je prežívanie celkovej situácie detí žijúcich v mestách, kde situáciu komplikuje dodržiavanie hygienických zásad v spoločných bytových i nebytových priestoroch, nosenie rúška, ktoré je povinné v meste rovnako i pri pohybe v prírode. U detí s pridruženými vážnymi ochoreniami, či oslabenou imunitou je situácia absolútne najnáročnejšia. Rodičia sa snažia deti maximálne izolovať v záujme zachovania zdravia a odpútať ich pozornosť spoločenskými hrami, aktivitami, čítaním knižiek, pozeraním televízora, či hrami na počítači v závislosti od veku. Deti sa tak stávajú doslova uväznené v domácom prostredí a jediný kontakt s vonkajším okolím zabezpečuje pohľad z okna do ľudoprázdnych ulíc.
Dôležitú úlohu u detí zohráva i obmedzený sociálny kontakt s blízkymi osobami, priateľmi a fyzický kontakt milovaných starých rodičov. Je dôležité uvedomiť si, že nie všetko je plne možné substituovať virtuálnymi technológiami. Nedostatočný osobný, fyzický a sociálny kontakt detí – rovesníkov hlavne v adolescentnom veku, môže mať vážny dopad na vnútorné prežívanie celej situácie v tomto období.
Nevyhnutnosťou pre ďalšie pokračovanie vzdelávania detí sa stalo vyučovanie detí doma v domácom prostredí. Školské prostredie a lavice nahradili detská izba a obývačka a nenahraditeľnú rolu učiteľa dočasne suplujú rodičia prípadne starší súrodenci. Dôležitú úlohu pre plynulé a bezpečné zvládnutie celkovej edukácie a vyučovacieho pánu školského systému v domácom prostredí s minimalizovaním vzniku stresových situácií zohráva maximálna komunikácia: učiteľ – rodič – dieťa. Významnú rolu zohráva v celom procese i maximálna tolerancia, podpora a pochopenie náročnosti celej situácie z oboch strán a preto treba vždy v jednotlivých prípadoch postupovať individuálne. Učiteľ by mal plne rešpektovať prípadné nepedagogické vzdelanie rodičov a aktuálny emočný stav dieťaťa, ktorý môže mať celkový dopad na schopnosť koncentrácie prípadne chuti do učebného procesu. Dôležitú úlohu zohráva v takomto prípade samotná motivácia a kreativita zadaných úloh hlavne u mladších žiakov prvého stupňa. Ako nesprávne sa javí preťažovanie žiakov nevhodne náročnými úlohami, prípadne projektami, ktoré si vyžadujú mimoriadnu náročnosť na pomôcky prípadne samotné prevedenie. Veríme , že táto pandémia s obmedzeniami čoskoro pominie a učivo bude možné vždy erudovane nahradiť a dobehnúť. Život nekončí, práve naopak. Rodič ako autorita by mal v zásade vždy k pedagógovi pristupovať príkladne s rešpektom a úctou, pretože iba tak môže spolupráca flexibilne pokračovať teraz i v budúcnosti bez obmedzení.
Celú situáciu komplikuje i kríza s ekonomickým dopadom na všetky rodiny. Obmedzenie finančných príjmov rodičov, v zamestnaneckom pomere, ktorý v mnohých prípadoch boli zo zamestnania nútene prepustení, či živnostníkov, ktorý svoju činnosť vykonávať pre mimoriadne opatrenia v tomto období nemôžu. Stres, nervozita, netrpezlivosť, napätie a psychický tlak – tzv. ponorková choroba sú emócie, ktoré ako sa už preukázalo, má obrovský dopad na komfort v rodinách a vedie k zvýšeniu počtu prípadov domáceho násilia v rodinách za posledné obdobie. Samostatnú kapitolu tvoria neucelené rodiny, kedy sa jeden z rodičov podieľa na výchove dieťaťa sám ako samoživiteľ. V takomto situácii je rodič častokrát nútený pracovať z domova na home office, pokiaľ to jeho výkon práce umožňuje, no v takomto prípade už neostáva veľa priestoru na komplexnú celkovú náhradu školského systému rodičom doma. Niektoré rodiny ostali v situácii, kedy sú plne odkázané na príjem zo sociálneho systému, čo značne obmedzuje rozpočet rodiny a môže viesť až k finančnému kolapsu. Všetky tieto aspekty majú mimoriadny sociálny dopad na vnútorné prežívanie rodín v tomto mimoriadnom období.
Situácia v tomto čase poskytuje obrovský priestor na zamyslenie sa jednotlivcov i celej spoločnosti a privádza nás k mnohým hĺbavým myšlienkam. Čas akoby sa na krátky čas skutočne spomalil a človek tak získal priestor plne prehodnotiť svoje postoje, názory, či celkový hodnotový rebríček. Otvára sa preto obrovský priestor pre diskusiu, konštruktívne rozhovory, osobný i spoločenský rozvoj. Buďme však preto maximálne verbálne tolerantní a obozretní v zmysle komunikačných a emocionálnych prejavov.
Pokúsme sa z celej tejto situácie čerpať maximum a posnažiť sa veci vnímať a prijímať v čo najväčšej miere ako sa nám len dá – pozitívne.
Vaša Dagmar
