Intervencia Slovenskej republiky v konaní pred ESĽP v nemeckom prípade týkajúcom sa žiadosti transexuálneho muža, ktorý porodil dieťa, aby bol úradne vedený ako otec dieťaťa

Slovenská republika intervenuje v prípade O. H. a G. H. proti Nemecku,
v ktorom ESĽP rozhoduje o sťažnosti transexuálneho muža (pôvodne ženy) a jeho dieťaťa. Na svete je všetko možné. Za prostriedky sa dá v dnešnej dobe zmeniť z muža na ženu. Špecializované oddelenia dokážu aj nemožné. Vo veku tynegera je svet plný premien, hormónov a hľadania samého seba. Niečo podobné prežila aj táto mladá dáma. Cítila sa mužom, preto podstúpila všetko pre premenu. Vonkajšie črty sa dajú zmeniť, no vnútro nie. Je zaujímavé, že dokázal si zmeniť meno a pohlavie na rodnom liste.

Vnútorne sa cítil ženou a tak svoje poslanie aj naplnilo sa. Táto žena porodila dieťa. Šokujúce je, že sa chcela dať zapísať ako otec. Otec je súčasťou dieťaťa, bez otca život nevznikne. Vynosiť a porodiť môže iba žena. Žena je stvorená svojím telom aby splnila materstvo.

Zdroj : http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2542&fbclid=IwAR3u72s-jrLO1RuZZkN7nwQNnvuZj271s3F4QNlB-St0nddPgyGffiV9biE

Autor: Dagmar

Danka

Chodievala do UK za rodičmi. Všetky prázdniny , voľná, so súhlasom školy aj predlžené. Po úspešnom ukončení školy našla si brigádu počas prázdnin. Začal školský rok a tak pokračovala v štúdiu vo Veľkej Británii. Škola ju bavila. Všetko bolo v poriadku. Zaľúbila sa do muža francúzskej národností. Po krátkej známosti otehotnela. Keď bola v 3 mesiaci, mladý muž sa vzdialil. Nedal o sebe nič vedieť v roku 2011. Po narodení malého, keď mal 2 roky, obdržala list, že mladý muž nie je ten, za koho sa vydával ale uplne niekto iný. Neskôr sa dozvedela, že dlhodobo žil na falošných dokumentoch a pri kontrole sa dostal do tábora na deportáciu. Tu začala nočná mora. Začalo súdne konanie za účelom kontaktu a otcovstva. Kontaktovali CIPC , kde oznámili, že pre tento prípad nemôžu nič urobiť. Právnik ten nám nevedel poradiť. Našli sme prostredníctvom ambasády – odporúčali Martina Belicu. Ten nás iba zaviedol, namiesto pomoci nám uškodil. V tom čase sa rozhodovalo či matka s dieťatkom opustí Veľkú Britániu. Na jeho vysvetlenie, že nesmieme opustiť, keďže začal súdny proces ostali. CIPC tvrdil to isté. V tom čase ešte nebolo ani prvé pojednávanie. Začali súdne pojednávania, zo začiatku aj 2x do týždňa, neskôr 1x za mesiac. Počas celého procesu súd nevydal rozhodnutie, že je otcom a ani o rodičovských právach. Na rodnom liste bol otec neznámy. Po 2 rokoch boja na súde bola matka dieťaťa obvinená, že dieťa je veľmi naviazané na matku a to je zlé. V tedy nastal zvrat, že niečo nie je v poriadku. Dostala sa informácia, že žiadosť na azyl mal potencionálny otec po 5x zamietnutý. Jedinou šancou bolo mať kontakt s malým. No zákon sa zmenil a tak potreboval dostať dieťa do opatery aby ho nedeportovali. Všetko mal naplánované, matka sa stala obeťou, porodiť dieťa. Keď to celé všetci pochopili, matka zbalila to najnutnejšie aj malého a bola vyvezená preč z UK. Stalo sa to v koncom roka 2014. Hneď bydlisko matky navštívila polícia a snažili sa zistiť kde je matka. O 2 dní bolo súdne pojednávanie vo Veľkej Británii, kde súd vydal súdny rozkaz zákaz vycestovania z UK. Dieťa bolo socialkou pripravený na odobratie a danie do pestúnskej výchovy. Nie je to jediný prípad, kedy si imigrant takýmto spôsobom legalizuje pobyt. Po zverejnení, že matka s dieťaťom sú na Slovenskú začala ďalšia rana pod pás. Všetci boli presvedčený, že tak ako radili právnici na slovenskú, najprv podľa slovenského práva musí byť otec zapísaný v rodnom liste, následne musí mať rodičovské práva priznané súdnym príkazom. Preukázať toto, právnemu zástupcovi a až tak začne súdny proces. V skutočnosti CIPC nepreveroval, iba ich potvrdil totožnosť, sudkyňa mechanický uznala, že je otcom a tak začal ťažký dlhočizný boj. Jediný rodič je matka. Kurátorka dieťaťa navštívila byt, prešetrila pomery, dieťa nevidela. Napriek tomu, odporúčala dieťa vrátiť do krajiny obvyklého pobytu UK, v tej dobe už dieťa žilo vyše roka na slovensku a trvalý pobyt malo dieťa iba na slovensku. Sud rozhodol, že dieťa ostáva na slovensku. Bolo podané odvolanie, ktoré sa zmenilo na dovolanie. Dieťa ostáva na slovensku po viac ako 4 rokoch súdnych konaní.Tu je jeden obrovský kopanec, tento muž nikdy nebol na slovensku, právnemu zástupcovi nepreukázal svoju totožnosť. Súd si tak isto nepreveril, on nemá rodný list, nič čím by sa dalo zistiť kto to je. Napriek tomu naše slovensko chránilo záujem  imigranta v deportačnom režime. Matka je tresne stíhaná potencionálnym otcom v UK za únos vlastného dieťaťa, dieťa ktoré nemá otca. Súd skončil v začiatkom roku 2019.

Zničené roky bojom o záchranu dieťaťa, strach, obavy čo bude ďalej. Súdne pojednávania, právnici, čas, financie. To je len zlomok toho, čo zničilo život dieťaťa aj matky.

Totožných prípadov v zahraničí je veľa. Ich počet narastá, najjednoduchšia cesta ako si legalizovať pobyt v krajine. To už začína aj na v Slovenskej republike.

Autorka: Dagmar

Saška

Do Veľkej Británie manželia prišli za prácou aj so synčekom. Našli si primeranú prácu, učili sa anglický jazyk. Kúpili si dom na hypotéku. Všetko bolo podľa predstáv.Synček bol deň čo deň starší, chýbal mu súrodenec. Rozhodli sa podeliť sa o domov s dieťaťom, ktoré potrebuje lásku. Urobili si školenia. Jedného dňa im pridelili dievčatko do pestúnskej starostlivosti. Hneď po príchode si všimli, že s dievčatkom niečo nie je v poriadku. Denne zapisovali všetko presne, čo dieťatko robilo, ako sa chovalo. Navštevovali s dievčatkom lekár. Všimli si vážnejšie správanie dievčatka, tak upozorňovali sociálnu pracovníčku. Dievčatko bolo u nich 3 mesiace. Viac detí do pestúnskej starostlivosti nevzali.
Raz večer zazvonil na ich dverách zvonec. Ako slušný ľudia otvorili dvere. Sociálne pracovníčky vošli do ich domu. Začali miernym nátlakom. Kde majú syna, čo robí… Nemali súdne nariadenie ani žiaden doklad. Po krátkej chvíli vysvetlili rodičom, že ich syn nesmie ostať s nimi v dome. Po naliehaní rodičia zavolali známej, či môže u nich prespať synček. Známa prišla pre dieťa. Sociálne pracovníčky pokračovali ďalej slovným nátlakom. Donútili ich podpísať sekciu 20, dobrovoľné odovzdanie dieťaťa. Ešte v noci sa na nás obrátili. V tom momente sme písali zrušenie sekcie č. 20. Čo sa nám podarilo. Nastal tvrdý boj o malého. Dieťa bolo umiestnené k pestúnom. Rodičia písali a prosili o pomoc všade na slovensku. Odpoveď, nemôžeme. Pestúni zle zaobchádzali s dieťaťom, dieťa premiestnili k iným pestúnom. Otec bol obvinený sociálnymi pracovníkmi so sexuálneho zneužívania dievčatka ktoré mali v pestúnskej starostlivosti ale až neskôr. Neprebehalo policajné vyšetrovanie. Súd požiadal o riadne vyšetrovanie policiu. Pricestovala babka. Požiadala o zverenie vnuka do starostlivosti. To sa podarilo. Rodičia sa museli vysťahovať z vlastného domu. Mohla tam byť iba babka s vnukom. Babka so zdravotných dôvodov musela vycestovať na Slovensko, vnuka vzala so sebou. Hneď na druhý deň babku kontaktovala medzinárodná polícia, či je dieťa v poriadku. Prešetrenie bolo v poriadku. Súdne konanie vo Veľkej Británii pokračovalo . Babka sa nemohla vrátiť , preto požiadala prostredníctvom slovenských právnikov a zástupcov o zverenie dieťaťa do jej opatery a možnosť ostať na slovensku. Tento postup sa podaril, aj keď nebol jednoduchý.

Rodina je poznačená navždy. Dieťa je zlomené. Stres, ktorý prežil počas odobratia a zverenia pestúnom je stále. Zle zaspáva, budí sa v noci…. Rodičia sú poznačení tiež. Komplikovaná situácia , ktorá nabúrala ich vzťah.

Tu došlo k nesprávnemu postupu. Pracovníčky nemali súdny príkaz, nemali ani policajný príkaz o prevzatí dieťaťa. Vysvetľovaním a argumentami v záujme dieťaťa je najlepšie podpísať sekciu 20 nie je správny postup. Sú pracovníci veľmi svedomitý ale sú aj zbytočne akčný.

Autor: Dagmar

Majka

Majka mala manžela Portugalca. Počas veľmi zložitého rozvodu na súde otec detí prehlásil „Pokiaľ nedostanem detí do výchovy, v tom prípade dávam súhlas, aby deti boli zverené do pestúnskej starostlivosti. Matka bojovala o detí v rámci svojich možností. Napriek všetkému súd rozhodol a detí zveril do výchovy pestúnskej starostlivosti. Bolo to v roku 2011 v tom čase detí mali 4 a 9 rokov. Matka hľadala pomoc na Slovenskej ambasáde, Portugalskej a aj oslovila CIPC. Pomoc nikde nedostala. Kontakty s deťmi matke boli umožnené necelý rok. V roku 2012 detí videla naposledy. Môže posielať pohľadnice 1x do roka.

Našil sa muž, ktorý jej bol oporou. Vzťah sa prehlboval a s priateľov sa stali partneri. Spoločne splodili dieťa na ktoré sa tešili. Počas tehotenstvá ju sociálna služba sledovala a monitorovala. Partner, otec dieťatka je brit. Ubezpečoval svoju partnerku, že sa nemajú čoho obávať, nikto im dieťa nevezme. Prišiel krásny deň a narodilo sa dievčatko. V pôrodnici sociálna služba hneď po narodení dievčatka vysvetlila obom rodičom, že v najlepšom záujme bude, ak pôjdu na pár týždňov žiť do centrá, kde ich presvedčia, že sú dobrý rodičia. (ujsť sa nedá, sú pod dohľadom). Museli súhlasiť a tak sa premiestnili do centra. Všetko bolo v poriadku. Mali izbu, posteľ, postieľku. Matke hneď po pôrode podávali lieky, aby sa jej nevytváralo mlieko. (aby nevznikala citová náväznosť). Dni, pomaly plynuli. Rodičia čakali na deň , kedy pôjdu domov z malou princeznou. To to sa odohralo v 2016 a dieťatko malo 3 týždne. Bohužiaľ, nič také sa neudialo. Rodičia obdržali predvolanie na súdne pojednávanie. Dieťa muselo ostať centre. Rodičom súd oznámil, že dieťa nebudú vychovávať , nakoľko v minulosti matke boli odobraté 2 detí. Dieťa v tom momente presunuli pestúnom. Tu sme kontaktovali CIPC, ambasádu v Londýne. Odpoveď bola, nevieme pomôcť. Otec žiadal do svojej opatery, otcovi rodičia žiadali do výchovy, sociálna služba zamietla, poukázali na nevhodné správanie starého otca s pred 20 rokov. Príbuzný z matkinej strany žiadali na slovensko. Sociálna služba na slovenskú vypracovala hodnotenie rodiny a bolo kladné. Anglická sociálna služba požiadala počas súdneho procesu, o vycestovanie na slovensko prešetriť pomery slovenskej rodiny. Súd tejto požiadavke vyhovel. V tom momente sme písala niekoľko emailov, či je vôbec možné aby anglická sociálna služba vykonávala šetrenie mimo svojej krajiny. Odpoveď sme dostali od Komisárky detí, že nie je v ich právomoci vykonať takéto šetrenie. Jedine, vo výnimočných prípadoch po zaslaní žiadostí na ministerstvo spravodlivosti a ich odsúhlasení. Dokument sme dali pretlmočiť a zaslali sme na súd. Súd zamietol vycestovať sociálnym pracovníkom na slovensko. Následne sociálna služba vykonala neoprávnene šetrenie prostredníctvom telefonu za podpory CIPCu rodinných príbuzných. Hovor nebol dopredu dohodnutý, trval hodiny, rodinný príbuzný týmto šetrením neprešli.

Kontakty rodičom boli umožnené 1 a pol roka 2x do týždňa po 1 a pol hodine. V septembri 2018 naposledy videli svoje dieťa. Dieťa práve prešlo adopciou.

Najstaršie dieťa sa snáď nakontaktuje na svoju matku, aby si všetko vysvetlili.

Autor: Dagmar