Vianoce bez DETÍ …

Vianočné sviatky sú pomaličky za nami. Počas týchto dní zvonil telefón veľmi veľa krát. Krásne priania, ktoré potešili, no tiež aj rodičia, ktorým chýbajú ich anjelici, deti.

Boli to dlhé a smutné rozhovory. Plné emócií, bezmocnosti a úzkosti. Zlomený rodičia kladú rovnaké otázky: „Kde sú naše deti? Čo robia? Majú vôbec naše slovenské Vianoce? Sú v poriadku?“ a na tie, popravde, neviem odpovedať. Súcitim s nimi keď si predstavím to prázdno pri štedrovečernom stole. Pripravili darčeky pod stromček, tie však ostali zatvorené. Stromček bez sladkostí, izba bez smiechu, radosti. Celý dom je iný, smutný. Maminky pripravili jedlá na ktorých si vždy rady pochutnali ich ratolesti. Ockovia zase hry, ktoré spolu radi hrávali. Jedlo však ostalo bez chute a hry nepoužité smutne ležiace na kope. Sú to tie najsmutnejšie Vianoce pre nás rodičov!

V ľudskom živote, na celom svete niet cennejšie nič ako je DIEŤA. Oddeliť DIEŤA od rodičov by sa malo iba ak rodič, či obaja rodičia toto DIEŤA zanedbávajú, je zle živené, neoblečené, týrané, alebo zneužívané. Smie sa to stať iba ak je dokázané zlé zaobchádzanie. Bežnou situáciou s ktorou sa stretáme ale je, že dieťa, deti, sú odobraté len na základe „možného rizika“ a i keď ďalšie vyšetrovanie túto skutočnosť nepotvrdí, ba dokonca ju vyvráti, dotknutým rodičom už takto odňaté DIEŤA nie je vrátené späť. Nasleduje súdny proces ktorý je zdĺhaví, často trvá roky a v záverečnej reči súd oznámi, že deti si na nové prostredie v náhradnej rodine zvykli a tak naspäť do biologickej rodiny nepôjdu aj keď pri prvotnom rozhodovaní došlo k pochybeniu.

Vianoce sú o rodine. A keď už vieme ako sa asi cítia rodičia, položme si tiež otázku: „Ako to prežívajú DETI?“. Asi to bude veľmi podobné. Sú s cudzími ľuďmi o ktorých vedia jedine, že sú to náhradný rodičia. Na Vianoce pripravia všetko tak ako je zvykom v ich dome, čo sa samozrejme stáva niečím novým pre tieto deti. Tie sú osamelé, smutné, plačú do vankúša a aj keď túžia po svojej mame, otcovi, súrodencoch, izbe a hračkách, nedokážu s tým urobiť nič. Vytvárajú si v sebe komnatu do ktorej nemá prístup nik než oni sami. Navonok sa môžu tváriť a hrať a tešiť, pretože deti v svojej úžastnosti sa vedia prispôsobiť a nájsť v daných podmienkach tú najvhodnejšiu pozíciu pre ne, no to čo sa formuje v ich dušičke s nimi bude rásť a mať vplyv na vývoj ich osobnosti. Žiaľ, asi nie tým najpozitívnejším vplyvom.

Takéto Vianoce prežívajú tisíce detí a rodičov. Mne samotnej je z toho smutno. Vianoce sú o láske, radosti a šťastí. Vlastne tak ako by mal byť aj bežný život a preto sa sústreďme na riešenie podstatného a spolu zmeňme tieto nemorálne rozhodnutia majúce dlhodobé dopady na šťastie ľudí.

Dagmar