Keď matka stráca dieťa

Tento príbeh začal už pred rokmi

Dieťatko malo necelý rok, keď ich otec vyhodil z domu. Niekoľko mesiacov prežili na ulici, prespávali u známych, priateľov, v hotely.

Statočná žena našla bývanie, prácu a úspešne ukončila univerzitu aj s malinkým dieťatkom. Počas toho všetkého prešiel rozvod, ktorý vôbec nebol ľahký. Postupne sa zdalo, že je všetko v poriadku. Keď dieťatko podrástlo otec požiadal o kontakty prostredníctvom súdu, ktorý sa plnil podľa nariadenia.

Jedného dňa dieťatko malo už v tom čase cez 4 roky, po návrate domov matke vysvetlilo, že otecko sa dotýkal časti tela, kde nikto nesmie. Opísalo zo slzami v očkách, celý postup aj ukazovalo… mňa to tam boli… Mamina kontaktovala sociálnu službu. Bol práve piatok. Nikto jej nepodal pomocnú ruku. Telefonovala niekoľko krát, nakoľko otec dieťatka mal mať kontakt. Hľadala pomoc aj na polícií, kde jej vysvetlili, keďže podľa rozhodnutia súdu má mať, nikto nezrušil tento príkaz tak dieťatko musí ísť k otcovi. Pod tlakom dieťa otcovi odovzdala.

Hneď po návrate k matke, odcestovali na plánovanú dovolenku. Dovolenka bola pre nich smutná a ťažká. Vrátili sa späť. dieťatko počas vyučovania všetko porozprávalo pani učiteľke. Tá spísala zápisnicu, ktorú doložila aj na súdne pojednávanie. Dieťatko nebolo vyšetrené lekárom. Prvý krát lekár videl dieťa po 3 týždňoch čo je dlhá doba u tak malého dieťaťa.

Počas ďalšieho súdneho pojednávania sociálny pracovníci obvinili matku s klamstva. To sa začalo peklo . Dieťatko bolo v škole, matku si pozvali na pohovor sociálne pracovníčky. Rozhovor bol dlhý až nekonečný. Matku donútili, pod hrozbami, že musí doniesť cestovný pás dieťaťa.Napriek tomu, že bol už čas ísť do školy pre dieťa, telefonicky poprosila mamu aby ona vyzdvihla dieťatko. Babka ako už veľa krát, kde ju poznajú pani učiteľky požiadala, aby dieťa priviedli. Pani učiteľky jej oznámili, že dieťa jej nedajú, že musí ostať v škole.

Medzi tým mamka priniesla cestovný pás. Už bola informovaná, že dieťa nechcú dať v škole babke. Chcela odísť, no stále niečo ešte riešili a tak umelo zdržiavali matku.Zazvonil telefón matke, zdvihla a na druhej strane sa ozvala advokátka, začína vám práve súdne pojednávanie , prídete? Súdne pojednávanie? Kde, kedy, nikto mi nič nevravel. Sociálny pracovníci ostali ticho. V tom momente matka vybehla preč a až vtedy pochopila, že ju úmyselne zdržiavali v kancelárii.

Do súdnej sieni prišla neskoro, súd už pojednával. Tam jej oznámili, že dieťa bude predbežne u otcovej setri. Skoro skolabovala , veď ona býva hneď vedľa otca. Na názor matky nikto nebol zvedavý… Matke boli určené kontakty pod dozorom niekoľko krát do týždňa. Matka sa snažila, bola vždy pokojná a vyrovnaná počas stretnutí. Doniesla hračky, ktoré dieťa má rado. Po kontakte vrátilo veci  mame, vezmi to domov ja sa vrátim.

Bolo ďalšie pojednávanie, dieťa súd prisúdil otcovi, matka má možnosť 4 X do roka………. Rodina, babka, tety, kamarátky…..nikto už dieťa nevidel. Otec zmenil školu dieťaťu, zmenil všetko,..

Sú dôkazy , stalo sa niečo strašné. Zaujíma to niekoho? Trápi sa niekto pre detskú dušu?  To dieťa neostane u otca, kto vie, kde je teraz?

Dieťa nezabudne na matku, ktorá ho miluje, ktorá dokázala neskutočné. Matka bude bojovať o svoje dieťa ďalej, nič ju nezastaví.  

Podáva sa odvolanie.

Autor : Dagmar

 

This entry was posted in . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.